Dlhodobo som sa liečila na depresiu, úzkosť, problémy s alkoholom, panické záchvaty - trúfam si naznačiť, že to najhoršie je už za mnou. X rokov terapie podporovanou liekmi (povedz mi liek, a ja ti poviem, ako dlho som ho užívala) vyústili v niečo, čo ani neviem opísať - lieky neberiem už druhý mesiac a som stabilizovaná. Depresiu necítim ,úzkosti sa mi vyhýbajú, cítim dokonca radosť z veci, ktoré robím, z ľudí, ktorých mám vo svojom živote, pred nedávnom sa zapísala na školu, proste...jeden by povedal, že načo sem potom píšem. No a to je to. Od puberty nepoznám nic ine, iba utekanie pred realitou, sledovanie jedného seriálu dokola, aby som nejako prečkala ten čas medzi vstávaním a spankom, prehlusila tie myšlienky. Veci, ktoré som predtým mala rada, som úplne vypustila. A teraz, keď moja hlava dokaze "normálne" fungovať - neviem, čo so životom. Akoby všetok ten čas, čo som premrhala depkami, teraz by som najradšej skúsila všetko, ale ten čas je tak obmedzený, že radšej nezacnem nič. Chyba mi zmysel života, niečo, čo by ma nadchlo zo samej nátury, chyba mi ten život, ktorý by som umiestnila do mojej prazdnej schránky...akoby po vymiznuti príznakov depresie ostalo veľa miesta a ja neviem, čo s ním...nie som z toho depresívna, ale cítim sa veľmi prázdno, aj keď na druhej strane, radšej prázdnota, ako táto psychická choroba.
Ak sú tu ľudia, ktorým sa podarilo niečo podobné, ako ste sa s týmto vysporiadali? Kde ste začali hľadať? Viete mi možno poradiť nejaké knihy, ktoré o tejto téme rozmluvaju?
Čo so životom po prekonaní depresie
Na vsetko sa mozes pozerat aj z nadhladu, aj z velkeho nadhladu, aj z globalneho nadhladu, lez neviem, ze co by to s jednym spravilo?! Isto nic velmi dobre, pokial nie si bezc. clovek. Musis si najprv zvyknut na nove stavy, poz.stavy mysle, tentokrat nie negat., zvyknut si na ne a presvedcit sa, ze sa toto uz nezopakuje. Na zaciatok zacni s niecim peknym, nasad si kvety (gladioly dobre znasaju nase podnebie, BTW). A ked sa tie stavy trochu vratia, tak ich tvrdo odignoruj. Zapodievat sa chorobami od rana do vecera, mozem to os.at. Ja mam v p. aj bolest zuba, mozem os.at aj to zvysoka.
Čauky, no neviem, či si veriaca, ja teda nie, tak ti skúsim poradiť niečo iné ako kostol. Ak ti dovolí zdravie, cvič. Makaj na sebe, zaberie ti to čas a po tréningu budeš zaplavená endorfínmi, navyše stojí to za to, pomôžeš aj svojmu fyzickému zdraviu, nie len psychickému. Čítaj knihy. Ale hocjaké. Žiadne bludy čo robiť po depresii, ako nájsť samého seba. Ty musíš vedieť, kto si. Ďalej nejaké túry, spoznávať svet, vnímať krásu prírody. Takisto sa môžeš vzdelávať, začni sa učiť nejaký jazyk. Vyplň svoj čas. Samozrejme, aj rodina a priatelia sú dôležití. Bolo by tu toho veľa, ale musíš si nájsť hobby, začni možno jógou a popremýšľaj, čo ťa bude najviac baviť. Kľudne aj kresli, či píš poéziu, je toľko vecí, tak nepremrhaj svoj život.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
ahoj optimist. Najprv by som Ti odporúčala návštevu kostola, ak je otvorený, ale nemusí tam byť práve omša, alebo nič. Alebo len predná časť ak je otvorená, aby si mohla nazrieť dovnútra. A tam sa poďakuj Bohu, že choroba skončila.
Potom by som si uvedomila, že človek tu nežije len tak sám pre seba. Miluj blížneho svojho ako seba samého. Konečne si sa naučila mať rada sama sebu a prijať sa, teraz prišli na rad ostatní ľudia. Odporúčam skúsiť darcovstvo krvi a dobrovoľnícku činnosť. Nájdeš niečo z toho na internete, čo a ako sa dá.
Optimist a čo Ťa predtým bavilo?
Ja som inakšie predtým tiež tak zamýšľala ako ty, ale teraz už mám pravý zmysel života, lebo žijem pre Boha. A iný život by som ani nechcela žiť. Tento je hodnotný.
