Mám problém s priateľom, sme spolu 2,5 roka. Ide o to, že ma štrašne obmedzuje, neustále chce byť so mnou, nie je rád keď niekam odchádzam, chcela som ísť na takú menšiu dovolenku s kamoškou, no o tom nechce ani počuť. Žijem s ním v Česku, občas chodím domov na Slovensko, pozrieť rodičov a kamarátov, naposledy som tam bola na Vianoce. Teraz by som zasa rada išla na pár dní domov, no priateľ je hneď smutný, že mu budem chýbať, že on to ťažko znáša keď som preč. Najradšej by bol keby som s ním bola nonstop, nevie pochopiť že občas by som bola rada sama, niekam si zašla s kamoškou. Necítim sa vo vzťahu slobodná, práve naopak cítim sa veľmi obmedzovaná. Nechcem mu ublížiť, ale nie som takto šťastná keď ho mám stále za zadkom. Mama by chcela vo februári na dovolenku, nikdy nikde nebola, viete starala sa o mňa a mojich súrodencov, peňazí sme nikdy veľa nemali, a dovolenka je jej sen tak jej ho chcem splniť. No priateľ sa už pchá aj tam. Pritom sme chceli ísť s mamou, len my dve. Čo sa týka mňa mám 28 rokov, priateľ má 37.
Priateľ ma obmedzuje
Keď vidím niektoré príspevky, tak je jasné, že veľa ľudí netuší o čom slečna rozpráva. Ja to poznám veľmi dobre. Ide o to, že každý má inú predstavu o vzťahu a každý potrebuje niečo iné. Nie je to jednoduché - chce to kompromis. Pokiaľ toho priateľ nie je schopný a takto obmedzuje človeka v tom aby bol šťastný, tak to dokáže poriadne frustrovať. Až sa vytvorí akási averzia. Láska je niekto, s kým chcem zostárnuť a toto pre mňa nie je zdravý vzťah, v konečnom dôsledku v ňom nie je spokojný nikto.
Musíte sa porozprávať a povedať si, ako sa cítite. To že ste vo vzťahu, neznamená, že ten druhý nebude ani dýchať bez Teba. Je to vyslovene obmedzujúce a zachvíľu bude mať pocit, že sa nemôžeš ani slobodne nadýchnuť. Ak svoj vzťah chcete zachrániť, partner Ti musí dať viac priestoru.
Tiež som si podobným prešiel. Proste som si povedal, že sa nedokážem vzdať svojich priateľov, koníčkov, muzikálov, divadla, strelnice, posedení... Partnerka napriek tomu chcela ísť všade so mnou, aj za mojimi priateľmi. Vyslovene som musel byť takmer surový, že nie, nechcem Ťa tam, chcem tam ísť sám bez Teba...
Nevnimas potreby a pocity svojho priatela. Nie si este zrela na vaznejsi vztah/
ze mu budes chybat ked pojdes na dovolenku... hluposti. on ta potrebuje mat pri sebe, mat ta pod kontrolou, lebo ma nejaky psychicky problem. niesi stastna v tom vztahu, pochybujem ze s nim planujes buducnost, lebo so svadbou a detmi sa to len zhorsi. nakoniec ti zakaze aj pracovat aby ta neocumovali kolegovia. on ked ma 37 a takto sa sprava tak uz sa to nezmeni, urcite mal aj predtym vztahy a preco mu nevysli? lebo je majetnicky, nedokaze uprimne milovat, podla mna sa takto spraval aj voci byvalym. On ta chce vlastnit. na tvojom mieste z toho zutekam co najskor, aj ked je to tazke, ale ulavi sa ti.
Bud rada, ze nie si muz , lebo to by si nemohla ani na stretavku ist, nie este na dovolenku.
Ak travis dovolenky a volne chvile radsej s niekym inym, ako s nim, tak nie je chyba v partnerovi, ale v tebe. Ty vlastne nechces vztah a chces byt slobodna a ani svojho priatela nemas rada. Inak by si radsej travila dovolenky s nim. Nemala by si ho vodit za nos a klamat.
Viete ludia, ono sa lahko sudi takeho cloveka. Ja chapem aj zakladatelku, ale aj jej priatela - pretoze som sa ocitla v jeho kozi.
Mozno to neprehanam az tak, ale je narocne bojovat so svojou psychikou. Vacsina takych ludi ma vzdy povod z detstva. Ja osobne som nebola zahrnana laskou, tak som si u priatela ziadala vela pozornosti.
Zakladatelke temy radim s nim o tom prehovorit, on to musi vediet. Pomozes mu. U mna je to o to lepsie ze si chybu pripustam, pracujem na sebe a zalezi mi na priatelovi takze akceptujem vsetky jeho aktivity.
Ak to chcete zlepsit tak jedine rozhovor, pomoz mu, uisti ho ale stanov si hranice. Pripadne psycholog. Drzim palce.
Tento problem mal aj kamarat,obmedzoval ju a myslel si ze zabrani nastraham,muzom ktori cihaju vonku v tom realnom zivote.Nezabranil.Zistil ze uz 7 mesiacov ju poriadne prasi nejaky borec ktory sa jej vzdy vystriekal na tvar.Bohuzial......skoro spachal samovrazdu...ked ho nikto 2 roky nelutoval tak ho to preslo
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Navrhni mu navstevu u psychologa. Ma nejaku traumu z detstva ale to si musi on vyriesit, lebo takto ta bude dusit az ta nakoniec od seba odozenie.
S takymto clovek si neviem predstavit zivot ani mesiac a nie este 2,5 roka. Ja napriklad proste potrebujem svoju slobodu a byt niekedy sama
