Mám problém s priateľom, sme spolu 2,5 roka. Ide o to, že ma štrašne obmedzuje, neustále chce byť so mnou, nie je rád keď niekam odchádzam, chcela som ísť na takú menšiu dovolenku s kamoškou, no o tom nechce ani počuť. Žijem s ním v Česku, občas chodím domov na Slovensko, pozrieť rodičov a kamarátov, naposledy som tam bola na Vianoce. Teraz by som zasa rada išla na pár dní domov, no priateľ je hneď smutný, že mu budem chýbať, že on to ťažko znáša keď som preč. Najradšej by bol keby som s ním bola nonstop, nevie pochopiť že občas by som bola rada sama, niekam si zašla s kamoškou. Necítim sa vo vzťahu slobodná, práve naopak cítim sa veľmi obmedzovaná. Nechcem mu ublížiť, ale nie som takto šťastná keď ho mám stále za zadkom. Mama by chcela vo februári na dovolenku, nikdy nikde nebola, viete starala sa o mňa a mojich súrodencov, peňazí sme nikdy veľa nemali, a dovolenka je jej sen tak jej ho chcem splniť. No priateľ sa už pchá aj tam. Pritom sme chceli ísť s mamou, len my dve. Čo sa týka mňa mám 28 rokov, priateľ má 37.
Priateľ ma obmedzuje
Angelika3 Bohužiaľ nie, nevzrušuje ma.
Joj to je taký plačko.... Možnože ho máš rada, ale podla mňa si s ním iba z ľútosti. Dusí ťa a preto máš potrebu od neho odchádzať, inak by si s ním rada a v pohode trávila aj dovolenku.
Tento chalan ti len berie energiu, sám jej má nedostatok a tak ju hľadá v tebe. Podľa mňa s ním nebudeš šťastná. A mimochodom, vzrušuje ťa vôbec?
No zlatko, treba si s nim sadnut a povedat toto bude takto a takto, budes respektovat, ze som xy km od nich a chcem byt aj s nimi, chceme byt same a ak nie odstahujem sa a budeme zit oddelene, napriklad, musis mu dat nejake ultimatum ked to je az takto extremne... Ved je na tebe zavisly :O a bude to len horsie.
Povedala si mu o tom, ze ti to vadi? Normalne sa s nim porozpravaj. Ak to nepochopi tak ma nejaky problem. Jemu nevadi, ze nikam nechodi sam?
Bubliii on ani ziadnych kamaratov nema. To ze ma psychicke problemy som videla uz od zaciatku nasho vztahu, keby som to tu napisala cim vsetkym som si s nim presla, ani neuveris. Mam ho rada a je mi luto ze je v takom stave, nechcem mu ublizovat, ale on ma pocit ze jemu ublizuje kazdy. Ked mu dam spatnu vazbu, nechce ani pocut ze by on mohol byt ten zly, ten ktory robi chyby. Mas pravdu je to tazke zit s clovekom ktory ma problemy, mam pocit ze sa z neho zblaznim, preto rozmyslam ze pojdem na par dni domov na Slovensko. No uz vidim ten smutny pohlad, tie reci ako mu budem chybat, ako ma potrebuje, ako ma miluje. Take vydieracske, ach jaj. Mne ho pride luto a uz vidim ze po 3 dnoch budem utekat za nim. A v srddci budem mat hnev voci nemu ze ma obmedzuje. Neviem ako to riesit.
No tak potom jednoznacne odbornu pomoc a ty mu s tym predsa mozes pomoct. Nechcela som odsudzovat, ved vsetci mame nejake problemy. Mozno by mohol na tych par dni, kym budes prec, ist ku nejakemu kamaratovi?? No je to tazke, on si tu traumu bude niest do konca zivota a je len na tebe, ci sa s tym vies zmierit alebo nie. Lebo zivot s clovekom, co ma psych.problemy naozaj nie je lahky, viem o com pisem. Ale aj tak si myslim, ze tu dovolenku by si si mala dopriat s mamou. Vies, trosku nastavit hranice, aby si sa aj ty z neho nezblaznila.
Bubliii ono to bude tým, že sa ho vzdali vlastný rodičia, od 3 rokov bol v detskom domove, rodičia nemali záujem. Myslím že odtiaľ pramení ta naviazanosť, akoby sa bál že ho opustím tak ako jeho rodičia. Neviem si predstaviť ak by som ho opustila ako by to dopadlo. Takisto má problém so závislosťami :(
Ahoj Liliana, separacna uzkost je normalna a pochopitelna u malych deti, ale u muza na prahu 40 uz tazko. Takze ak si si ista, ze to na teba nehra, aby ta mal pod dozorom pripadne sa naplnilo jeho vlastnicke ego (lebo aj taki su medzi nami), tak si si s nim uprimne sadni a posli ho k psychologovi. A tu dovolenku - len ty a mama - mu podaj ako hotovu vec. Ty sa na to tesis, mama ma na to ozaj pravo a on sa s tym jednoducho musi zmierit. Lebo aby 40tnik nevedel ostat doma par dni osamote, tak to je uz ozaj zvlastne. Ved co keby si isla na sluzobku, alebo skoncila na cas v nemocnici? Aj tam by sa ti nasackoval? Ide podla mna o chorobnu naviazanost na tvoju osobu. A ste inak spolu celkom dlho, skoro 3 roky, doteraz si si nic nevsimla ci skor to potichu gradovalo az sem, do sucasneho stavu veci?
ahoj Liliana, moja svokra žila s takýmto človekom 50 rokov. Nakoniec to dospelo do štádia, že ona ani k lekárovi nesmela, a keď išla nakupovať, tak mal oči na hodinkách a vyčítal jej, ako dlho sa zdržala. Nikam nesmela chodiť. Potom, keď sa svokrovi zhoršil zdravotný stav, svokra nesmela ani von z izby, kde bol on.
Manžel hovoril, že sedel v obývačke, a svokra bola v kuchyni a keďže bývali s jej rodičmi, pomáhala svojej matke pri varení. A svokor mu hovoril, že si má vziať takú manželku, ktorá nenechá svojho muža sedieť samého v obývačke a neodíde od neho a bude chcieť byť s ním.
Pred polrokom svokor zomrel, zo začiatku bola svokra ustráchaná niekam ísť, ale rýchlo sa aklimatizovala, aj my ju všade nosíme, aj moja mama ju volá na zájazdy a výlety, proste konečne si užíva život.
Celá situácia si vyžaduje dôkladný rozhovor s priateľom a napriek jeho obmedzeniam si robiť po svojom, nech pochopí.
Mne priateľ- teraz už manžel, toho času zakázal chodiť v minisukni, lebo že mám prikrásne nohy na to, aby na ne iní čumeli. Tak som mala dve vlastné minisukne a ostatné som si požičala od kamarátiek a dva týždne som chodila výlučne v minisukniach, aj mi to bolo nepríjemné, lebo dobre, občas som si minisukňu dala, ale nie zas vždy predtým, ale teraz som musela chodiť iba v nich, aby pochopil, že mi nerozkazuje.
