Ahojte.
Prišiel som si sem po radu keďže už úprímne nevládzem. Mám 16. Ocino umrel keď som mal 7 rokov, sestra je odsťahovaná preč už asi dva roky a bývam s maminou. Moji rovesníci obháňajú baby a podobné veci, ale žiaľ ja na to vôbec nemám čas a ani náladu pretože mám skoro stále slzy v očiach. Prečo?
Neustále mi mama hovorí že som zlé dieťa, že som zlý syn. Hnevá sa na mňa. A keď už to vyzerá že je všetko v poriadku. Že už sa nehnevá, tak to možno vydrží "5 minút" a potom je zase všetko zlé. Nechcem pôsobiť namyslene, ale podľa mňa oproti mojich rovesníkov mám na vrch. V škole mám dobré známky, mal som 3 dvojky.. Nepijem, nefajčím, poriadne nemám ani kamarátov. Frajerku som nemal nikdy.
Snažím sa tam kde sa dá. Mám veľkú záľubu v motorkách, žiaľ mama z toho nadšená nie je. Kričí po mne, a povedala mi že to mám radšej skočiť pod vlak ako si kúpiť motorku. Čo ma veľmi zarazilo, mal som slzy v očiach. Pretože je to jediné čo ma skutočne robí šťastným. Baby nerieším, pretože som pochopil že baby v mojom veku majú ešte problém samé so sebou a nie aby niekoho potrebovali k sebe. Takže si to kompenzujem týmto.
Motorku som raz mal, len takú menšiu, ale mal. Nedávno som ju predal pretože som celkom vysoký a bola mi malá. Neuveriteľne ma to bavilo, bol som ako v siedmom nebi, pre mňa niečo neskutočné. Takže som sa rozhodol že začnem šetriť do 18ky na väčšiu, pretože aspoň nejakých kamarátov som mal na motorke. Robievam víkendy, chodím domov o 20:00 niekedy aj neskoršie pretože sa snažím a mám nejaký cieľ. Žial len ma mrzí správanie mojej mami.
Neviem, naozaj neviem čo robím zle. Všetko je zle, väčšinu vecí mám zakázaných. Ako som napísal nepijem, zatiaľ čo moji rovesníci sa ožierajú každý deň dobre že nie. Nehovorím že taký chcem byť ale len príklad. Nikdy som nemal v hube cigaretu, je to podľa mňa len stráta peňazí. Učím sa, neflákam sa. Urobím jednu jedinú vec. Pre mňa zaľúba a pre moju mamu "smrť" ?
Chcem tak veľa ? Chcem tak veľa robiť to čo ma baví, robiť to čo mi vyčarí úsmev na tvári. Žiadna pochvala za nič, iba mám všetko vyčítané čo robím zle. Mojí rovesníci spia, ja vstávam do roboty. Oni sa zabávajú, popr. ešte spia. Ja pracujem na priamom slnku, celý spálený, trápim sa, ale snažím sa. Pretože to chcem. Vraciam sa večer keď už všetci spia. Naozaj už neviem čo mám viac urobiť, neviem naozaj neviem kde sa mám viac snažiť.
Viac nedokážem robiť, robím maximum. Bol by som veľmi rád za každú radu ktorá tu bude.
Majte sa.