uz to vsetko nezvladam, tak som si v noci podrezala zily a mama s ocom mi prisli do izby,lebo poculi ako ticho volam na mamu...nebolo to len tak z nicoho nic..vsetko to zacalo tak,ze ja som mala byt sama doma celu noc a kamoska tiez..tak sme "nieco" podnikli..jednoducho sme sa spili..ale nebola som vobec mimo,vsetko si pamatam..proste som sa chcela trosku zabavit,lebo uz ma nebavi sediet medzi styrmi stenami a dopadlo to najhorsie ako sa len dalo..cela rodina si bude mysliet,ze potrebujem psychiatra..mama s ocom mi uz vobec neveria, aj preto, ze mi volali kde som a ja som tvrdila,ze doma,pritom som doma nebola a im volali vsetci susedia,ze sa u nas nieco deje tak rychlo prisli domov..priznavam, ze tu bolo par kamosov, ale tak neboli sme hlucni a okrem toho sme sli hned na nedaleky kopec, takze neviem kto mohol volat nasim, aby prisli..aj tak nechapem ako som to len mohla dokazat, proste v noci mi bolo vsetko jedno,pri tom vsetkom co mi nasi povedali, teda skorej do mna nakricali som mala pocit, ze sa idem zabit a jednoducho som chytila ziletku a som len chcela skusit trosku zaskrabnut aj na jednej ruke aj na druhej..a odrazu zacalo tiect strasne moc krvi ani neviem ako..odrazu sa mi zacalo zle dychat a tocit hlava..a ked prisiel oco chcel volat zachranku..som povedala nah zavola,ze poviem ze ty zato mozes a tak..tak iba daco nakrical, mama mi to obviazala, napila som sa vody a sla som spat do inej izby..teraz mam take pocity..ani sama neviem co sa ide teraz diat, len jedno viem, nasich som totalne sklamala..ale ked mam stale pocit,ze ma vobec nechapu..vobec v nicom..nikdy mi nepovedali,ze ma maju radi ani neviem kedy mi dali vobec pusu..stale vravia, ze mi daju vsetko co chcem..ale tak ja si chcem uzivat prazdniny..nie chodit kazdy den domov o deviatej..toto co sa mi stalo, je uz stvrtykrat, co som nieco vyviedla..teraz sa budu ku mne spravat, ako k tej najhorsej a vraviet si, ze ako mozu mat taku dceru..ale mne je to jedno..vsetko mi je jedno..tento zivot je cely na hovno..nemam preco zit a dokonca ani pre koho...uz som rozmyslala aj nad psychologom, alebo niecim takym..proste potrebujem niekoho, komu by som sa dokazala vyrozpravat, lebo nasi ani len netusia co mam ja za problemy..ze mam skoro bulimiu, ze sama seba neznasam, nic na mne sa mi nepaci, som cela hrozna, moja naj kamka na mna sere, druha chodi s chalanom, ktoreho lubim ja, len on ani ona o tom nevie a ani im to nikdy nepoviem,radsej budem trpiet..je toho hrozne vela,ale uz idem koncit..budem rada ak mi niekto na toto vsetko odpise a povie svoj nazor, ze ci som vobec normalna..inac mam 16..viem, ze si poviete, ze som este nevyrastla z puberty, ze som decko, ze potrebujem zazivat nove veci ale prave naopak...raz si vsetko okolo seba az prilis uvedomujem a na druhej strane je mi z toho vsetkeho zle a mam pocit, ze lepsie je mysliet si, ze kaslat na vsetko,kazdeho mam na haku..aspon samu seba o tom presviedcat..lebo inak by som sa fakt zblaznila z celeho tohto posraneho zivota!!!!
