Samota

Stelan

Tak ak som vas neodradil svojimi príspevkami, tak mi môžete napísať na mail (pri mene). Môže byť fajn s niekým o tom pokecať.

Stellan

Bývam v Bratislave. Tiez som si myslel ze ked stretnem ludi s ktorými si rozumiem tak mi to pomoze. Vacsinou ma ale každý pošle do kelu, s tým že sa mám naučiť fungovať ako normálni ľudia, ale to ja nedokážem. Povedia mi ze sa ľutujem. Samozrejme že to takto nechcem. Aj malé kroky sú už nad moje sily. Väčšinu času mám len chuť kričať od zúfalstva.

Bc

To by bol super napad. Stellan, Stephany, Ams, skuste sa nejako dohodnut. Stelan uviedol aj kontakt. Ja vam velmi drzim palce.

Stephany

Vidím, že nie som sama, kto máva depky, takže rozširujem naše kruhy. Som od puberty melancholik, a čím som staršia, tým, viac je to skôr už asi o depke, strate zmyslu života, plakaní nad rozliatym mliekom a pod...Nikto ma nemá rád, k ničomu dobrému nesmerujem, iba k starobe (i keď mám do nej ešte dosť ďaleko), niet sa na čo tešiť, nezvládam svoj život a tak...staré známe vnútorné monológy. Pomohlo by možno vykecať sa, stretnúť sa s niekým, kto je na tom podobne, ale...Ktovie či by to ozaj pomohlo. Tak pozdravujem a držím palce všetkým, ktorí tiež smútia a verím, že zajtra bude lepšie.

BC

Krôčik po krôčiku. Skús si teda zadávať najskôr nejaké malé úlohy. Napríklad dlhšia prechádzka do prírody, bicykel, plávanie, namiesto dlhého ležania doma v posteli. Skús navštíviť nejaký útulok a byť nejako užitočný. Neboj sa nepreplo ti. Vydržal si toho veľa a komunikuješ celkom dobre. Rozumiem, strach je nepríjemná záležitosť. Ale dá sa to riešiť. Tým, že tomu budeš čeliť. Skús sa na to pozrieť takto, čo najhoršie sa mi môže stať, že neviem komunikovať s ľuďmi - zamysli sa - nič sa ti nestane, budeš mlčať ako doteraz...:). Možno si rozvážny a nebudeš tárať hlúposti...Vravíš, že snívaš v posteli. Tak to skús pretaviť a skús tie sny spísať, možno by z toho bola výborná kniha. A ak nie, aspoň odplavíš svoje myšlienky, alebo maľuj, kresli. Zvládneš to.