Samota

Čo sa dá spraviť so samotou. Ja sa hanbim otravovať kamaratov, so svojimi problemami. Cele dni som zavrety sam. Citim sa hrozne. Nedokazem nic robit. Neviem sa sutredit na ulohy. V posteli lezim do tretej poobede. Ďakujem za rady. Ale mne to nepomaha. Vidim iba smrť ako vyslobodenie. Nedokážem sa vzchopiť. Jedine čo viem je len ležať a snívať v posteli. Neviem samostatne fungovať a niečo robiť. Stále mám pocit že sa zbláznim zo svojich myšlienok. Celé detstvo som bol sám, bez kamarátov a vzťahov. Preplo mi z toho. Teraz neviem komunikovať s ľuďmi. Mám z toho hrozný strach. Keď som sám, tak mi je tiež veľmi zle.

Stelan. Život je ťažký. Čo si budeme navrávať. Každý má nejaké problémy, starosti, bôle a žiale. Nie si jediný. Len sám sa musíš vzchopiť. Prijať to. Iná cesta nie je. Koľko vidíme na svete utrpenia ! Jediný kľúč na ceste k úspechu a k radostnému životu, je že si túto vec musíš uvedomiť. Pred každým je nejaká cesta, ktorú by mal zdolať. Či sa ti to páči alebo nie. Či si vulgárny alebo nie. O čom by si chcel, aby sme ťa tu presvedčili. Máme pochopenie, veríme že to máš ťažké. Ja viem čo to je keď ťa bolí duša, že ani telo nevládze, že si paralyzovaný od bolesti a nevieš ako ďalej. Keby som mohla, tak ťa šibnutím čarovného prútika od toho odbremením. Jedine čo ti viem povedať na povzbudenie je len to čo som písala nižšie. Ale opakujem, ver mi nie si sám. Pozri sa napríklad dolu píše aj nejaký Kalgan1, myslím že by mohol byť v tvojom veku. Popasoval sa s tým a radí ti dobre. Vzchop sa chlapče ja ti verím. Písala som, že aj fyzická práca môže pomôcť. Mám v svojom blízkom okolí človeka, ktorý bol tak na dne. Nevedel ako ďalej. Skrátka troska. Paralyzovaný svojou bolesťou, životom. Absolútne na dne. Našiel starú usadlosť. Pracoval, drel do úmoru fyzicky do zničenia. Kopal, prerábal, budoval. Sám. Popritom začal budovať záhradu, prichýlil pár zvierat a postupne sa to roztopilo. Dnes je z neho iný človek. Trvalo to pár rokov. Ale dnes keď ho vidím, tak mám nesmiernu radosť.

Stelan, ja som sa tiež chcela zabiť a keď som myslela že zomieram uvedomila som si ako moc chcem žiť. Určite sa nezabijaj, v posledných minútach to budeš hrozne ľutovať. Musí byť spôsob ako sa z toho dostat len ho zatiaľ nevidim. To s tým prijatím tiež nechapem ale ďakujem všetkým že ste napísali.

pičoviny. Čo keď je jediná možnosť zabiť sa? Keď sa nedá uniknúť utrpeniu. Nie na všetky stavy musí byť riešenie. Ja to riešenie nevidím. Neviem čo a ako mám prijať. Najradšej by som sa predávkoval a mal už pokoj.

Ams, aj tie odporne pocity su tvoje, bohuzial, ale su. Mas ich, mala by si ich precitit a nechat odozniet. Ja viem, ze ti je tazko, ze ta boli dusicka. No zivot musime zit dalej. Preto to musime prijat a snazit sa zit najlepsie ako vieme. Velka pomoc pre nas je, skusit sa zamerat na svet okolo seba. Urobit nielomu radost, pomoct, vediet sa porozpravat. Kazdy den urobit nejaky skutok, co ti urobi radost. Tiez fyzicka praca, trebars v zahrade, ak sa da, alebo sport, nejaky konicek, priroda a samozrejme liecba, ktoru mas nastavenu. Su dalsie a dalsie veci, ktore ti mozu robit radost. Len sa skus vzchopit a casom pojde vsetko lahsie.

Ono je to akoby mi niekto zo spomienok zobral dobre pocity a nechal tam len to zle. Všetko čo som mala rada mi príde vyslovene odporne. Hovoríte že to mám prijať ale ako sa to dá?

Či chceme alebo nie, liečenie a vyliečenie každého jedného ochorenia spočíva v prijatí. Nie v rezignovaní, ale v prijatí. Každé jedno ochorenie je dôsledkom niečoho. Všímam si už dlhé roky a to som tu neni krátko, že je akýmsi fenoménom dnešnej spoločnosti, akože so všetkým "bojovať" - bojoval so svojou chorobou... a bohužiaľ nič mu to nebolo platné, pretože si neuvedomil...Je dôležité pozrieť sa na to z iného pohľadu, Nepýtať sa stále, prečo sa to stalo mne...Dôležité je pochopiť, prijať, liečiť sa a žiť svoj život najlepšie ako viem, tak aby mi bolo dobre. A myslieť aj na iných. Nič iné mi nezostáva. Ja viem, je to zdanlivo ťažké, ale len zdanlivo.

Ahoj Ams, ja mam podobne problémy. Tiez trpím depresiou od zakladnej školy. Teraz mam 25 a hospitalizovaný som bol 5 krát. Nepomohlo mi to tam a tiež necítim veľký efekt liekov. Nedokážem prijať svoju depresiu, pretože je neúnosné s tým žiť. Chcem sa z toho dostať. Chodim už dlhšie na terapie a mám pocit že presliapavam na tom istom mieste. Nie si sama s týmto problémom.

Ja mam depresie od 14. Treba sa naucit s tym zit. Mat pracu, mat konicky, zopar dobrych priatelov. Neryp sa vo svojich stavoch. Nelutuj sa. Zivot je dlhy, svet velky, treba si zivot uzivat ako sa len da a nie sediet doma a depkovat a plakat a nadavat na vsetko. Na svete je velmi vela ludi, ktori su psychicky a fyzicky horsie na tom ako ty. Niekde ludia nemaju nic a musia bojovat o zivot, niekde ziju ako otroci. Uzivaj si slobodu, zi si zivot podla seba, naplnaj svoje sny, svoj potencial, rozvijaj svoje talenty, venuj sa naplno svojim zalubam, nepanikar, vsetko raz bude v poriadku. Ked vsak budes stale negativne naladena, mozes sa dostat do spiraly zlych rozhodnuti, ktore tvoju situaciu budu zhorsovat a budes si mysliet, ze to je zly osud. Musis sa na veci pozerat nie pozitivne ani nie negativne ale realne a racionalne ich zhodnotit a vybrat si to najlepsie pre seba. Davaj si pozor na falosnych a manipulativnych ludi, ktori chcu len slabsich vyuzivat a ovladat. S depresiami sa da zit, je to choroba ako senna nadcha, ako alergia. Raz to je silnejsie, raz to je slabsie, nikdy to sice uplne nezmizne, ale je vala ludi, co to ma a zije si svoje zivoty. Prajem ti vela stastia a hlavu hore, nezufaj, bud silna, nikto tvoj zivot za teba zit nebude, tak si ho uzivaj naplno.

kedysi som prekladala článok o tryptofáne. Je to aminokyselina, nachádza sa aj v potrave, ale dá sa kúpiť aj ako výživový doplnok. Nejak okolo 10 eúr stojí. Tak možno by som vyskúšala, aj kvôli tomu, že to nie je chémia.