Nedokážem už žiť plnohodnotný život. Jediné čo robím je že veľa veľa spím a veľa jem. Niesom už schopná ničoho,niesom schopná chodiť do školy,výsledky v škole sa mi rapídne zhoršili- o niekolko stupňov z každého predmetu,nič ma nebaví. Pociťujem silnú prázdnotu,nevidím v ničom zmysel. Nálady sa mi ale menia z minúty na minútu čo ma extrémne vyčerpáva. Nevládzem už takto žiť a neviem ako si pomôct. Objednala som sa k psychiatričke ale najbližší termín bol o mesiac. Žijem takto síce už asi rok ale mám pocit že ďalší mesiac už nezvládnem a že psychiatrička mi aj tak nedokáže pomôcť. Ako začať prosím znova žiť? Nejde to aj keď by som veľmi chcela.
co dalej?
somuzmrtva
ahjaj
prešla som si niečím podobným. Potom sa stalo niečo veľmi osobné, čo ma akoby zobudilo. Vôbec žiadny dôvod na depresie som nemala, podľa mňa buď hormóny, či nedostatok svetla, neviem, čo to bolo. Dostala som sa z toho síce bez antidepresív, jedným mimoriadne intenzívnym zážitkom... nechcem ale o tom viac písať. Po tom som bola ako vymenená. Ale isto sa niečo dialo aj fyzické, lebo som potom ťažko ochorela, bolo to v 4. ročníku v marci na gymnáziu, teda v 2. polroku a pred maturitami, bola som 6 týždňov chorá, z toho viac ako 2 týždne v nemocnici. Našťastie boli ku mne učitelia veľmi ústretoví, triedny ma nahovoril, aby som išla maturovať v riadnom termíne, a maturitu som zvládla na čisté jednotky. (vďaka tomu, že sme nemuseli maturovať z matematiky.)
