co dalej?

Príspevok v téme: co dalej?
somuzmrtva

Nedokážem už žiť plnohodnotný život. Jediné čo robím je že veľa veľa spím a veľa jem. Niesom už schopná ničoho,niesom schopná chodiť do školy,výsledky v škole sa mi rapídne zhoršili- o niekolko stupňov z každého predmetu,nič ma nebaví. Pociťujem silnú prázdnotu,nevidím v ničom zmysel. Nálady sa mi ale menia z minúty na minútu čo ma extrémne vyčerpáva. Nevládzem už takto žiť a neviem ako si pomôct. Objednala som sa k psychiatričke ale najbližší termín bol o mesiac. Žijem takto síce už asi rok ale mám pocit že ďalší mesiac už nezvládnem a že psychiatrička mi aj tak nedokáže pomôcť. Ako začať prosím znova žiť? Nejde to aj keď by som veľmi chcela.

mirec411

P.S. pre sne-žienku - Dokonca si nemôžem dovoliť napísať verejne ako ty svoj názor na prístup psychoterapeutov. Ty môžeš písať pravdu koľko chceš, a nikto ju nebude ďalej rozoberať a bude mať len okrajový vplyv na ľudí s podobným problémom ako máš ty.
Snáď ma pochopíš...

mirec411

sne-žienka - nedaj sa oklamať prvým zdaním. Neporovnávaj ani dva problémy, ktoré sú si zdanlivo podobné naozaj len pre tých, ktorí skôr nevidia, ako vidia. Tvoj problém je úplne iný ako tento príbeh. Ak si myslíš, že sú podobné, tak... No nič, nemôžem ďalej písať, aj keby som chcel. Možno sa raz dozvieš viac, ale to nebude pre teba až tak dôležité a podstatné.
Jednoduchý prípad nie si ty... A viem o čom hovorím. Na záver ti môžem napísať len toľko, že naozaj len človek, ktorý vidí do hĺbky, by dokázal zanalyzovať, čo a prečo som tak písal autorke "somuzmrtva".
Ale inak ťa chápem..., píšeš presne o tom, čo vidíš v mojich slovách. Určite nie si sama, vidí to tak pomaly každý, kto ma tu číta. Myslia si čo aj ty, ale všetci nenapíšu, pretože jedni čakajú čo odpíšem... - a ľudia s hlbším vnímaním váhajú, pretože nevedia prečo zrazu reagujem tak "povrchne" (nesedí im to ku mne).
Ale už naozaj dosť. Už píšem viac ako treba...

Zuzana209

ahoj - NIE, nie si "už mrtva", v žiadnom prípade neprepadaj týmto pocitom. Ja viem, že je to ľahko napísať a iné je to prežívať. To čím prechádzaš je stav, z ktorého potrebuješ tzv. oslobodenie. V duchovnom svete, všetko dobro, radosť sila...je od Boha a oslobodenie zo stavu, v ktorom si, prichádza tiež od Boha. Preto ti radím - nájdi dobrého kňaza alebo funkčné kresťanské spoločenstvo v tvojej lokalite (mám na mysli štandardné kresťanstvo - nie sektu). Popros o pomoc tak aby ťa niekto previedol pokáním - to je proces v ktorom zbilancuješ celý svoj doterajší život, svoje minulé chyby, ako aj ľudí, ktorí ti príp. ublížili, môžeš ísť príp. na spoveď. Toto musí nutne predchádzať na to, aby sa proces vnútorného uzdravenia u teba naštartoval. Potom by bolo dobré, aby si našla aspoň jedného, príp. viacerých veriacich ktorí budú ochotní sa za teba pravidelne modliť. Hovorím teraz o zrelých kresťanoch - nie o niekom kto chodí do zboru len kvôli kamarátom. To či je kresťan zrelý spoznáš podľa toho, že má o teba úprimný záujem a vidíš, že mu na tebe reálne záleží. To spoznáš. Ak pri tomto hľadaní narazíš na niekoho, s kým sa necítiš dobre - netráp sa - choď ďalej a hľadaj. Ak by si bola úplne sama a nevedela nájsť pomoc - čítaj nahlas bibliu - evanjelium sv. Jána a opakovane volaj k Bohu svojimi slovami aby ti pomohol, aby ti poslal do cesty pomoc. Budem sa za teba modliť, neboj sa.

Kalgan1

najst dobreho psychologa je ako hladat ihlu v kope sena a psychiatri su vacsinou len statni dileri, ktori ti predpisuju legalne drogy a skusaju, co zaberie, bez toho, aby mali napr. skrz funkcnu magneticku rezonanciu ponatie o tom, co to vlastne vsetko s mozgom robi taka tabletka z lekarne

sne-zienka

mirec411 - prečo mi to vždy príde že to vidíš strašne jednoducho? :D Veď len vstaň a choď a hotovo. A že všetci čo sú na tom zle si vlastne len s radosťou bahnia vo svojom smútku? Človek s depresiou to všetko vidí úplne inak. A je to dlhodobý proces, nejde to zo dňa na deň.

Čo sa týka psychiatrov a psychológov - môže to pomôcť - na čas. Inak nemám bohvie aké skúsenosti s doktormi. Psychológovy som vždy mala problém sa otvoriť, takže chápem ak sa niekto zdráha tam ísť. Hlavne si musí s psychológom sadnúť a ak sa tak nestane tak zase hľadať dalšieho a to sú galeje. A čo sa týka psychiatra, tak väčšina z nich len nastavuje medikamentóznu liečbu, tam sa moc nevykecáš. Mne najviac pomohli tie lieky - ale to tiež iba na krátke obdobie, s odstupom času už nemám ten pocit, že toto bola zrovna tá správna pomoc, práve naopak.

mirec411

somuz..., tvoju reakciu som predpokladal,
Vôbec mi nejde o spor s tebou, či o nejaký útok. Snažím sa len poukázať na rozpory v tvojom prístupe - zdanlivé "čihí" strieda výrazné "hotá".
Nehnevaj sa, ale nie ja, ale ty by si si mala prečítať svoj úvodný článok a nemeniť vyjadrenia v nasledujúcich. Jasne si predsa napísala: -
- "... psychiatrička mi aj tak nedokáže pomôcť" - ...a teraz pokojne dodáš, že si napísala: - "Napísala som len,že nemám veľkú nádej v to,že mi dokáže pomôcť vyhrabať sa z aktuálneho stavu akýsi psychiater.."
Naozaj to vidíš niekde v hlavnom príspevku? Ja určite nie - a to je presne to, čo som naznačil v mojom predchádzajúcom príspevku: - Tvoje odmietanie.
Kto naozaj chce zmeniť svoj psychický stav, kto naozaj hľadá pomoc, tak v sebe dopredu(!) nevytvára žiadne bariéry typu - "Aj tak mi nepomôže!" Čo iné z toho vyplýva, ako záver, že vlastne nechceš? Si natoľko zúfalá, že neveríš ani odbornej pomoci? Nie je ti to samej divné? --------- Neveriť, alebo nedôverovať, znamená prehru už dopredu aj pre zdravého človeka, nieto pre stav, v ktorom sa nachádzaš ty.
Píšeš: - Spím, veľa jem, nechce sa mi chodiť do školy, zhoršili sa mi známky... -------- Nie si ojedinelý prípad, ktorý zasiahol pocit frustrácie a prázdnoty. Ale čo ťa "nakopne" späť do života, ktorý má samozrejme aj tisíce krásnych stránok?
Určite vlastná a úprimná snaha ...a možno aj to, že sa okolo teba nezdružia len ľudia, ktorí ťa ľutovaním a tolerovaním uvrhnú ešte do väčšej apatie voči životu a povinnostiam (...škole).
Ktovie..., možno preto píšem tak, ako píšem.
P.S. - začni konečne naprávať známky a vetraj si hlavu aj telo u matky prírody. Máš ju tam čarokrásnu... (A ktovie, možno ani na Dúbravu nemáš ďaleko...)