Derealizacia, uzskot, rozchod

Ahoj, hned ked tie stavy zacali siel som k odbornemu lekarovi a ten ma poslal na psychologicke vysetrenie. Diagnoza: panicka porucha. Spojena s derealizaciou. Nasadene AD. Ktore po case trosku pomohli. A Strateny som si dal len prezivku pretoze to ma prve napadlo pri tejto situacii v ktorej som. Dakujem za radu

ty mas len 25 a taketo starosti? to mi je naozaj luto. tak ako ti tu uz radia, odbornici, plus vsadit na kvalitnu stravu a pohyb

Stratený (...v sebe) - to si si diagnózu určil sám, alebo ti ju stanovil doktor?
Vlastne načo sa pýtam, keď je jasné, že doktor by ťa z ordinácie nepustil bez stanovenia dlhej série psychoterapeutických posedení?
Nehľadáš tu pomoc, ale človeka (možno viacerých), s ktorým by si si mohol pohovoriť o celkovej situácii (...a prípadne sa vyhol tomu, čo ty nazývaš "najhoršiemu" - teda psychoterapii).
Sám vieš, že tu vôbec nie je priestor na vysvetľovanie, či aspoň akú-takú nápravu tvojho stavu. Chápem ťa síce veľmi dobre, pretože (mám dojem že...) poznám príčinu tvojich stavov.
Môžem ti poradiť len dve veci: - choď za odborným lekárom, alebo choď za niekým, kto ti dokáže zreálniť pohľad tým, že ti dovolí nazrieť do vlastnej hlavy a ukáže ti, ako nájsť samého seba v realite.
Nájsť doktora je ľahšie, pretože ich je viac.
Hľadaj, ale nie zbytočne dlho.

Ahojte. Mam pocit ze uz nevladzem len by som sa chcel (vypisat) o mojich pocitoch. Vsetko zacalo po 1. Rozchode s priatelkou, ale nakoniec sme sa dali dokopy. napatie, strach, stale bolo viac a viac povinnosti. Po dovolenke na zaciatku septembra som zacal pocitovat depresie, syndrom vyhorenia. V oktobri zacali prve panicke ataky. V polovici oktobra som siel cvicit kde som zazil najvacsi atak a zacala mi derealka a depersonalizacia. Hned som siel na marodku. Uplne sa zmenilo moje rozpolozenie apatia, nic ma nezaujimalo, depresia a uzkosti. Priatelka sa to snazila chapat ale ten kto nezazije nevie. Takto to bolo 4 mesiace, nic som nevladal hrozna unava atd. Bol som v podnajme a priatelka kupila byt a sla tal byvat so svojou mamou. Spytala sa ma ci by som nesiel byvat k nej kym sa s toho nedostanem. Suhlasil som. Tak sme sa sli stahovat a zacali problemi s prerabanim. Vsetko som sa snazil robit sam kedze neboli peniaze na firmu ktora by vsetko spravila.aj napriek tomu stavu som sa premahal a robil ako sa mi dalo. Zacala mi hovorit ze vsetko dlho trva, zacala byt nervozna, nahanat ma do prace viac a viac. Mna to ranilo ze nejako si to nevazila, teda mal som s toho taky pocit. tak som sa stiahol do kuta a bol som tiez neprijemny. Uvedomujem si ze som jej pocas toho pol roka nedaval co potrebovala ale mal som problem sa so sebou. Cely stav som jej popisal viac krat. Rozisla sa so mnou a povedala ze mam odist. Neviem co mam robit slm uplne na dne, depresia, uzkost, atd. Ani a derealizacie som sa eate poriadne nedostal. Nemam dalej silu bojovat mam chut do vzdat. Pre info ja 25 rokov ona 23.