Co si myslite o tom, ze zijem 20 rokov v manzelstve a zrazu mam strasnu tuzbu byt sam. Sam si ist po praci do nejakeho maleho bytu, robit si co chcem, nik iny tam nebude pobehovat, nik mi nebude robit neporiadok, nik tam nic nerozbije, co si kde polozim tam aj najdem, kludne budem pozerat TV aj do rana bez toho, aby sa niekto staral do toho, ze rano vstavam do prace a nik mi neprepne kanal, ked odbehnem na wc, ked zakaslem, nik nebude riesit, ci mi nieco nie je a pod. Skratka zacal som velmi tuzit po takom svojom klude a samote. Aj pracu mam taku, ze vystriedam kolegu a som v kancli sam, akurat telefonujem a vybavujem veci cez internet, ale do fyzickeho styku s ludmi moc neprichadzam, co mi dost vyhovuje. Manzelka je v tomto moj presny opak, co mi vzdy trochu vadilo, ale teraz sa to vo mne vystupnovalo. Neviem, co s tym mam robit, som z toho coraz nervoznejsi a podrazdenejsi. Vsetko mi lezie doma na nervy.
Tuzim byt sam
chod hned po robote sam do mesta alebo do prirody, vsetko rob sam a domov sa chod len vyspat, dohodni sa s rodinou, alebo oni nech na nejaki cas idu niekam.
dajte si pauzu alebo chod na dovolneku sam, ako take obdobie moze prist ak mas toho naozaj vela, mrzi ma to, ale taky je zivot, stereotyp je hrozny...
asi potrebujes trochu oddych od vsetkych. skus si vybehnut niekam na par dni sam a uvidis, ze potom budes rad, ze mas zenu a ze si opat s nou
vybav si nejaké kúpele alebo niečo a oddýchni si. Od každého a od všetkého. A izbu si vyber, aby si mal sám a nemal si spolubývajúceho.
Kazdemu vadi vsetko na vsetkych, toto je aktualny stav, spravat sa socialne spravne je, ako napodobnovat jeden druheho. A o co potom ide? O lepsie napodobnenie zivota inych? Co noveho u suseda. Ja ani neviem, ako sa vola. Vlastne ani mena rodicov si dobre nepamatam, tiahne im to na 60-tku, ale nie a nie sa uz konecne rozviest a osamostatnit sa. Byt stastny. Hrozne...?
Ja keď som bol napr. na prelome Marca a Apríla sám doma (naši odišli preč na dovolenku) tak to boli fakt prekrásne dni... Už sa teším, keď v lete znova odídu na 6 dní preč a budem znova sám.
keby ho chytala druha puberta, tak by nechcel byt sam, ale nahanal by mlade baby
www.cas.sk
povedala by som, ze ta chyta druha puberta
podla mna clovek potrebuje byt sam..ale len isty cas..na chvilku..
keď sa človek žení alebo vydáva, robí to preto, že mu je s tým druhým dobre.
To, s čím sa potom neráta, je neustály hluk. Deti sa hádajú, behajú po byte. Zrazu je čas na olovrant, na večeru a človek si želá mať pokoj.
Mne to nezvyklo všeobecne vadiť, väčšinou som chodila trikrát do týždňa na plaváreň vypláchnuť si mozog od všetkého a aby som mala pokoj. Alebo sa bicyklovať, alebo na prechádzku.
Viem si však predstaviť, že človek príde domov, po ničom inom netúži, len mať trochu pokoja a súkromia a príde urapotané dieťa, ktoré mu nedá ani dýchať... Človek sa s ním rád porozpráva, ale nie okamžite a nie hneď a pritom to decko sa po celý čas mrkalo na hodinky, kedy rodič konečne príde, aby mu mohlo všetko vyrozprávať.
Ja by som navrhla také hobby ako napr. rybárčenie. Celé hodiny budeš preč a mať pokoj. Prípadne nejak skús ostatných naučiť, aby Ti dali trochu vydýchnuť a nezačali Ťa okupovať, akonáhle dorazíš z práce domov.
