Co si myslite o tom, ze zijem 20 rokov v manzelstve a zrazu mam strasnu tuzbu byt sam. Sam si ist po praci do nejakeho maleho bytu, robit si co chcem, nik iny tam nebude pobehovat, nik mi nebude robit neporiadok, nik tam nic nerozbije, co si kde polozim tam aj najdem, kludne budem pozerat TV aj do rana bez toho, aby sa niekto staral do toho, ze rano vstavam do prace a nik mi neprepne kanal, ked odbehnem na wc, ked zakaslem, nik nebude riesit, ci mi nieco nie je a pod. Skratka zacal som velmi tuzit po takom svojom klude a samote. Aj pracu mam taku, ze vystriedam kolegu a som v kancli sam, akurat telefonujem a vybavujem veci cez internet, ale do fyzickeho styku s ludmi moc neprichadzam, co mi dost vyhovuje. Manzelka je v tomto moj presny opak, co mi vzdy trochu vadilo, ale teraz sa to vo mne vystupnovalo. Neviem, co s tym mam robit, som z toho coraz nervoznejsi a podrazdenejsi. Vsetko mi lezie doma na nervy.
Tuzim byt sam
Radšej byť úplne sám ako mať po boku niekoho, kto by ma neustále komandoval. Zoberte si takých kňazov, v živote nemali ženu a sú šťastní :)
Ja som teraz doma s mamou lebo som sa bala samoty ale je to peklo.Nemam chvilu pokoj, doslova sa nemozem ani v klude vy....Beriem mi to silu zit chodim spat s tym ze sa bojim zakaslat aby zas nezacala nieco riesit....Takyto vztah nieje celkom ok podla mna.Hej viem ze ked budem sama bude mi mama chybat to ano ale zit tu s nou je peklo.Otec odisiel pracovat prec na zapad, chodi domov raz za mesiac niekedy aj menej a takto je to asi dobre.On ma svoj pokoj.Mama vyvolava vela ale nejak ju vie ignorovat.Takze chyba je v nej, mala by sa naucit zit sama,nelipnut na vztahu.A potom nebude ani tak riesit ostatnych okolo seba.
ja som slobodný a môžem si robiť čo chcem a nikto mi neprepína kanál ta TV... ale tá sloboda časom omrzí. je to v pohode, ale radšej by som bol keby som mal niekoho.. celý život je naopak a vždy sa nám zdá tráva u suseda zelenšia - tebe chýba sloboda keď máš manželku, mne chýba manželka keď mám slobodu
presne tak ako píše pp... je nám moc dobre a preto vymýšľame :D všimol som si to proste, že ľudia čo sú v manželstve si nevážia čo majú a závidia nám slobodným a zase my slobodní závidíme tým čo majú vzťahy. je to obojstranné a neviem ako to riešiť, nájsť v tom nejaké vyváženie ale to je veľmi ťažké dosiahnuť, človek buď padá do jednej alebo druhej kategórie :/
Hlavne sa s manželkou nerozchádzaj. Tento pocit určite nebude trvať večne, ešte budeš raz vďačný za to, že ju máš. Ak si chceš užívať samotu, tak si nájdi koníček, pri ktorom budeš len sám so sebou, chodievaj napr. na bicykel alebo prechádzky do prírody. Alebo hocičo, možností, čo robiť sám, je nekonečno a načerpáš tak energiu, s ktorou zvládneš aj zvyšok času s manželkou.
Hej, vyskusaj si to a bude ta to bavit presne rok. Potom tu budes vypisovat ze sa chces vedla niekoho rano prebudzat, vecer zaspavat, pit kavu a zdielat kazdodenny zivot so všetkým. Je ti moc dobre tak vymyslas.
Ľudia sa so stúpajúcim vekom stávajú skôr introvertnými. Je to prirodzené a u niektorých jedincov až dane. Preto to aj ty ber ako niečo prirodzene a nie ako niečo, čo je nebodaj zle nenormálne cudne ci divne. Hľadáš proste svoj pokoj kľud miesto, kde by si mohol byť ako Robinson na svojom opustenom ostrove. Fakt akú máš prácu ti tiež v tomto smere iba nahráva. A asi potrebuješ viac ako je len tvoj pracovný čas. Ono je všetko o komunikácii a vzájomnom pochopení sa. Dohode. Zas nie je dobre žiť sám ako pustovník, len ide o to, nájsť konsenzus. Sam poznáš najlepšie vaše podmienky (ako bývate žijete, aký priestor a možnosti mate, ci by si vedel niečo v tomto smere zorganizovať vytvoriť nájsť si kúsok svojho raja ai) a ako to máš vlastne doma so svojou ženou. Potrebuješ mat zrejme viac svojho vlastného priestoru brlohu jaskyne. Ale to neznamená ze musí niečo staré skončiť aby mohlo začať niečo nové. Komunikuj neunikaj
Tento príspevok presne vystihuje mňa až na to manželstvo, lebo mám ešte len 19 ale tiež keď sa osamostatním tak si nájdem nejaký malý byt, kde budem sám a nikto ma nebude riešiť a budem tam mať svoju komfortnú zónu.
Nuz... Moze to byt kríza stredneho veku. Chces sa realizovat, dobehnut zmeskane, skusat nove veci, zit si po svojom. Nie je na tom nic zle... ak si slobodny. Kedze mas manzelku a zijes v manzelstve je to tazsie. Ak uz mas dospele deti, co si ziju vlastny zivot, tak je to uz cisto len o tvojom vztahu k manzelke. Uvazoval si nad chatou? Kazdy chlap chce mat svoju vlastnu klubovnu, dielnu, tichy kutik na relax. Skus si spisat vsetky veci, ktore by si chcel robit, skus si stanovit z toho pre teba najdôležitejšie veci, skus sa zamysliet ako by si to dosiahol v spolupraci s manzelkou a napokon sa potom o tom s manzelkou uprimne porozpravaj. Nechcem ti nic viac radit, lebo len ty vies, co k svojej manzelke citis a co vsetko so svojho zoznamu si ochotny pre nu obetovat a co nie. Dalsie postup uz je cisto len determinovany silou manzelskeho puta. V tom ti nikto uz moc neporadi... jedine tak manzelska poradna u profika mozno... Kazdopadne vela stastia
