Ako prestať riešiť minulosť...

na to asi rady neexistuju. treba jednoducho na minulost zabudnut a neriesit ju a potom budes prezivat spokojny a stastny zivot.

ja najma nevidim dovod preco by som mala minulost riesit..

Ono sa zdá že sa u teba prejavuje ovsedantno kompulzívna choroba a teda riešiš veci ktoré nemajú opodstatnenie.

Mirec411
Ďakujem za zaujímavý názor, u psychologicky som bola len 2 krát a robili mi len samé testy a podobne čiže nebola šanca na nejakú pomoc, preto som napísala aj sem, kým bude ďalšie sedenie.
S tým svedomím je to úplná pravda, len teraz prísť na to ako to zastaviť... Keďže riešim naozaj situácie, ktoré bežnému človeku prídu normálne alebo dokonca aj príjemné.... Donedávna som takéto veci brala prirodzene, neviem či to je svadbou alebo nejakým skratom ale trvá to už 5 mesiacov a chcem nájsť spôsob, ako prestať riešiť zbytočne veci. Keďže aom naozaj nič zlé nezrobila...

aktualizácia. dôležitejšie ako reklama

hmankaj
teraz už viem o čo ide, keď si to pomenovala. Ostal som prekvapený len z toho, že chodíš psychologičke a predsa si mala potrebu napísať o svojom probléme aj sem. Samozrejme to viem pochopiť, ...mnohí majú potrebu spoznať viaceré názory a tak to urobia ako ty.
Potvrdili ti stavy úzkosti a chodíš psychologičke... Prečo mám pocit, že ti to veľmi nepomáha? Zdá sa mi, akoby ťa nevedeli dostať do stavu uvedomenia si rovnováhy medzi rozlišovaním bežných udalostí ("vecí") a udalostí, ktoré prekračujú určité hranice, pri ktorých sa spúšťajú výčitky svedomia. Tvoje svedomie akoby bolo neustále v strehu, pričom sa nedokáže vypnúť ani vtedy, keby mohlo kľudne odpočívať.
Čo si ty vyčítaš, to iní berú ako bežnú vec - ako prirodzenú vec, ktorá patrí k životu a ktorej sa v podstate človek častokrát ani nemôže vyhnúť (napr. "dvoreniu" iných mužov).
Podľa mňa ani nejde o stavy psychickej úzkosti, ale o prejavy nadmerného strachu a obáv, ktorými niekto pri výchove narušil tvoju schopnosť prirodzeného rozlišovania rôznych udalostí.
Kto ťa naučí vypínať svedomie, aby zbytočne nežralo tvoju energiu?
----------
Aj tak na tom nie si až tak zle... Máš nadmerne aktívne svedomie (to sa dá upraviť), ale to je lepšie, ako keby si nemala žiadne svedomie. Potom by to bolo horšie - aj pre teba, aj pre iných.

Tak samozrejme su veci, s ktorými sa vyrovnava tazko. Ak chodis psychologicke a vies sa tam poriadne vyrozprávať, je to dobre. Ono kvoli tej prihode, co si tu spominala s tým chlapom, čo ti ukazoval mesto, tak raz uz musis prestať sa kvôli tomu obvinovat a proste ist ďalej, co sa stalo, sa stalo. Na take veci neexistuje tabletka alebo carovne zaklínadlo. Hlavne sa kvoli tomu donekonečna neobvinuj

zalezi hlavne od toho ake to boli chyby, s niektorymi sa vie clovek casom vyrovnat aj sam, alebo na to nestaci a vtedy je istotne lepsie riesenie si na to prizvat odbornu pomoc

Kalgan1 ale ako sa s tým vyrovnať? Chodím aj k psychologicke pretože mi potvrdili, že mám uzkost.... Z takého hľadiska som si uvedomila hodnotu môjho priateľa a pochopila že ho nemôžem brať ako samozrejmosť....

Tak sú to hlavne výčitky že som nebola vždy ukážková priateľka. Nikdy som priateľa nepodviedla ani nič podobné, ale keďže máme pred svadbou mám výčitky aj z toho keď ma niekto niekde balil alebo dal kompliment. Napríklad: kamarátka mala rozlúčku so slobodou v nemenovanom meste. Keďže som v tom meste nikdy nebola tak som sa nad ranom chcela ísť prejsť a pozrieť si mesto... Jeden chlap (Premna absolútne nepritazlivy) sa ponúkol že mi mesto ukáže tak sme sa prešli, hneď som mu povedala že sa idem vydávať rozprávala som mu o mojom budúcom... Ukazal mi mesto zobral taxík a každý išiel svojou cestou.... Priateľovi som to všetko povedala... Hneval sa namna ale potom mi povedal, že mi verí... Ale ja mám aj napriek tomu výčitky neviem prečo som to urobila.. V opitom stave mi to prišlo úplne nevinné, ale z priateľovej strany by som bola na také niečo veľmi nahnevaná a nepáčilo by sa mi to (to asi nikomu) hnevám sa na seba za to a chcem to prestať riešiť... Keďže to je vyriešené aj medzi nami... Len v mojej hlave akosi ešte nie....