Ahojte,mám 16 a ide o to, že mám pocit, že má nemá nikto rád. Doteraz som si myslela ,že to bolo pretože mi odstávali uši ale pred nedávnom som bola na otoplastike a nijako sa nič ani nezmenilo (predtým sa zo mna ani nevysmievali , ani nič len proste ja som sa tak cítila zlé) na ZŠ som mala kamošky s ktorými som chodila aj von a tak...no , na teraz keď som už na SŠ tak sa už s mojom naj kamoškou zo ZŠ vôbec nebavím (a to preto, že všetko čo som jej hovorila tak to rozkecavala ďalej) na strednej mám kamarátky aj celkom dobre vychádzam s babami v triede...ale vôbec nechodím von a dôvod: neni s kým...každý je poskupinkovaný a skratka nikto nechce ísť lebo ide s inými kamarátkami...to isté sa týka aj chlapcov...nemám kamarátov (chlapcov) i keď veľa sa mi ich páčilo aj páči...píšem si s nimi a po niejakom čase si vždy prestaneme písať...Prosím Vás o nejakú radu ako sa správať alebo ako by som mohla zmeniť svoj život alebo seba...ďakujem vopred ❤
Nemám kamarátom
MIška, priatelia a kamaráti sa ti do života zapletú ani nebudeš vedieť ako. Jedni ich majú celé hordy, iní len pár - a aj to (podľa nich) neskoro.
Neviem či existuje v tomto tvojom konkrétnom ""probléme"" lepšia rada, ako: - Nechaj život plynúť, pretože on vie čo je dobré a kedy príde tvoj čas.
urobila si čo si mohla a čo si vedela. Je čas uvoľniť sa a usmiať sa, pretože úsmev ľudí priťahuje. Nesiľ nič, lebo to neprináša nič dobré.
Kalgan1- wau! To je tak krásne napísané. Musíš byť super chalan
miska,
pozri tu, možno nájdeš niečo, čo by Ti bolo blízke. Nie všade sa požaduje vek nad 18 rokov.
Mal som celkom dost znamych a po strednej mam uz len tak4 ludi, ktorych pravidelne stretávam a mozem im verit. Aj ludia fo maju 700 friendov na FB, maju skutočných priateľov len zopár. Ja sa naprm s nikym zo strednej nebavim, lebo sme si holt ako ludia nesadli. Mozno niekoho spoznas na vysokej, alebo v praci, stredna skola vie byt kruta, ked clovek nikoho nema, ale vsetci sme ju prezili, tak hlavu hore.
Urcite su nejake veci, ktore ta bavia, tak sa im venuj. Najdi si nejake kruzky, alebo aktivity (hudba, sport, umenie, dobrovolnictvo atd atd), je vacsia pravdepodobnost, ze si najdes niekoho (kamarata, priatela) s kym si budes rozumiet, ak sa stretnete pri aktivite, co vas spaja, ktoru mate spolocnu. Ono je to tazke byt dlho sam/sama, ale z vlastnej skúsenosti viem, ze zatvarat sa doma a depkovat a lutovat sa, veci skor len zhorsi ako zlepsi. A urcite to neries tym, ze budes pit alkohol, lebo na dalsi den ti nielenze bude fyzicky zle, ale aj depka bude horsia.
Nechcem tu mudrovat, cely zivot bojujem s depresiami, ale naucil som sa s tym zit a venujem sa svojim zalubam. Urcite aj teba nieco zaujíma, tak sa naplno venuj tomu a hlavne pekne pomalicky, necakaj zmenu z 1 dna na druhy. Ono niekedy, ked ma clovek prehnane ocakavania, bude potom velmi sklamany... Kazdopadne hlavu hore, bud sama sebou a nesnaz sa zase kazdemu zapacit. Ak nikto nevie ocenit teba taku aka si, tak potom tí ludia aj tak za to nestoja. Drzim ti palce a hlavne to nevzdávaj, ako vidíš aj v iných témach na tomto fóre, nie si taká sama, ako si možno myslis. Lenze my introverti sme proste taki, ze tazsie vytvarame vztahy s druhymi ludmi, lebo sme zranitelnejsi a podozrievavejsi a nechceme sa cuzdim ludom otvorit, lebo sme sa mozno uz parkrat popalili...
v prvom rade sa prestaň ľutovať a mysli na to, že sú aj nešťastnejšie bytosti ako Ty. Takže by si mala začať pomáhať. Neviem komu. Seniorom v domove dôchodcov? Telesne postihnutým? Deťom v detskom domove? Niekam si jednoducho zavolaj, pýtaj si riaditeľa a spýtaj sa, ako by si mohla pomôcť.
Ďalšou možnosťou je nájsť si na internete možnosť dobrovoľníckej činnosti. Alebo len jednoducho ísť do útulku pre opustené zvieratá a chodievať tam pravidelne na prechádzku s niektorým psom.
