OCD a snim spojene ohavné myšlienky

Príspevok v téme: OCD a snim spojene ohavné myšlienky
roberto610

Dobry den mam 28rokov a uz rok trpim obsedantnymi myslienkami silného rázu (vrazda alebo ublizenie dcere alebo priatelke) Je to hrozne čo preživam chodim uz aj k psychiatrovi a psychologičke mám aj lieky no žial je to ešte stale silné.. Rad by som sa sa podelil o rady,pomoc atd. s niekym kto mal nieco podobne ako ja..PS-JE TO PEKLO!!!

Peggie26

ahojte moc mi pomaha keď vidím že to niektorý ľudia zvládli ja mám 26 ... myšlienky mi trvajú tak par minút ale následne sa z nich zrutim som ešte len na začiatku prvý rok :( môžete mi poradiť? keď dostanem tu myšlienku do hlavy príde mi zle je mi na vracanie kruti sa mi hlava ale myšlienka sa stale opakuje opakuje... mňa začne napadať čo ak to spravim čo ak to naozaj spravím čo ak to je vo mne a musím to urobiť potom to odíde a ja som zrutená bojím sa pozrieť na nôž alebo na to miesto ... je to tak strašne ale za par dni som zistila že nas je obrovské množstvo... otázka ... ako mám vedieť že to nespravím???? nikdy nad sebou nestratím kontrolu ??? nestratím??potrebujem uistenie že to nespravím a viem že to nespravím ale v tu sekundu to neviem ... stalo sa mi to ešte len asi 5x preto si ešte neverím ... chytá ma to tak raz za mesiac ...potom mi je zle aj niekoľko dní z toho

Nikkki

cauky, ja som sa s tymto tiez kedysi stretla a trapilo ma to asi rok, ale je tot ak ako ti pisu tu, treba to prijat a nevsimat si to, ono to naozaj potom aj samo prejde cim menej pozornosti tomu venujes a mne to potom uplne same odislo vdaka tomu, ze sa mi zivot obratil k lepsiemu a bola som happy, prisiel prirodzeny naval seratoninu a na taketo myslienky som zabudla ze vobec boli, Ono sa to po case zase objavi, hlavne ked je velky stres ale to aj zase odoznie, dolezite je aby si nebol v strese a robil veci ktore ti dodavaju prirodzene radost a seratonin, tym padom sa ti vie ta chemia v hlave napravit a tym padom ta ani nenepadne uz ziadna myslienka. Ale to plati asi pri vsetkom - ak si psychicky v klude tak vsetko je ok. je to neprijemne, ale da sa s tym zit.

roberto610

Ahoj martyr díky moc za zaujimavy a nápomocny komentár..keby ta ešte niečo napadlo kludne napiš aj na moj email roberto177@seznam.cz. Ešte raz díky moc

martyr

Ahoj Robert, zaregistroval som sa iba preto aby som ti napisal. Nasiel som tvoju temu uplne nahodou, pri hladani niecoho ineho avsak je mi velmi blizka. Kto nezazil - neuveri ake vnutorne peklo to je. U mna OCD zacalo v podobnom veku ako u teba - po naozaj velmi velkom psychickom vypati a vo velmi podobnom duchu, ublizit niekomu. Sem tam sa k tomu priplietla depersonalizacia/derealizacia ale myslim ze to skor iba vzhladom k vlastnemu pocitu neprijatia tychto myslienok. Vtedy som sa o tomto ochoreni dozvedel hlavne z netu (bolo to asi 10 rokov dozadu a na Slovensku boli iba utrzkove informacie). Pomohli mi informacie z uz neexistujuceho fora ocdforum.org a ak ovladas ang. jazyk obdobych for je naozaj vela. Mne osobne pomohla najviac myslienka z toho fora, ze ak by som naozaj chcel niekomu blizkemu ublizit - nerozmyslam o tom uz vopred so strachom, nemam pri tom stiesneny, zly pocit z toho ze sa nieco stane, niesom v strehu ci nieco zle neurobim uz vopred, neprezivam to v zlom. Pozrel som sa spatne na seba, svoj zivot a viem ze niesom zly clovek, nemam to v povahe - teda viem kto som. Druhym krokom u mna bolo tieto myslienky prijat, nebranit sa im - proste su tu so mnou, nic s nimi neurobim. Nejako vznikli, boli a aj budu ... aj ked tomu nerozumiem (ako napr. nerozumiem mikrobiologii, proste to tak je aj ked neviem preco). Prisli, pozdravil som ich, ze uz tu dlho neboli a chybali mi :), nech tu su ked uz prisli. A tretim, azda najtazsim krokom u mna bolo vystavit sa tymto myslienkam - ked som tuto myslienku dostal vzal som do ruky noz. Samozrejme nestalo sa nic. Je to presne take, ako ked niekto s diagnozou OCD ma strach z bakterii a skusi jest neumyte jablko spinavymi rukami, proste nestane sa nic. Mne osobne pomohol tento proces, ci pomoze aj niekomu inemu neviem, niesom lekar ani psychiater, iba obycajny clovek ktory s tym bojoval. Popri tom som zmenil zivotny styl, prestal fajcit, zacal vela a pravidelne sportovat, mozno pomohlo aj to ze som sa zacal ucit dalsie cudzie jazyky a aktualne zacinam 4ty, vela cital, zacal sam zdravo varit. Uprimne, som velmi vdacny za tuto zivotnu lekciu, dala mi nakoniec viac nez vzala - a aj ked sa niekedy objavi, pozdravim ju ako stareho znameho ktory sa iba pristavil na "kus" reci :). Verim ze najdes svoj vlastny sposob ako z toho von. Forum je super vec, ale tuto cestu musis prejst sam. Drzim palce!

roberto610

Každy kto by si rád pokecal o skusenostiach s touto chorobou a o vyliečení atd nech kludne napíše na email roberto177@seznam.cz rád pomožem!

Trulkocct

Ešte som chcel dodať že som prokurátorovi na podmienečné prepustenie prisľúbil že s týmito kriminálnymi a sexuálnymi činmi už nebudem mať do činenia teda aspoň keď som zakrvavené nože pozbieral do vajlinga a utekal po dedine kade ľahšie kým ma nezdrapili za uši muži zákona.Mama povedala že som hlúpe tučné zviera že ma dá do ústavu medzi pedofílov a sexuálnych vrahov. Mama má len pravdu.Veď na súde nevedela resp. nechcela vypovedať. Kto mlčí ten svedčí a je si vedomá kto je jej podarený synáčik.Popravde sa sebe ani nečudujem veď kto by chcel takéhoto bumbaja ktorý normálny nikdy nebol a nič v živote nedokázal.

Trulkocct

Ja to mám ohľadne znásilnenia detí dobodanie ľudí nožom pretože tieto myšlienky som aj zrealizoval.Začalo to v detstve v januáry keď sa môj otec obesil.Ide hlavne o myšlienky viacnásobných rázov že mám chuť dobodať celé autobusy vyvraždiť turistov aj myšlienky na násilné sexuálne činy o deťoch znásilnenie zabitie atď... .Čo sa týka IQ testov som podĺa psychologického a psychiatrického vyšetrenia dosť pod nízkym priemerom nakoľko sa neviem s takouto kvalifikáciou nikde zamestnať.Posledné zamestnanie upratovača záchodou so mnou nemocnica ukončila z dôvodu že so kradol čo mi prišlo pod ruky a lekáry ma nemali v obľube pre excesívne správanie.Mám hodne po 50tke a nemám žiadnu priateľku ani priateľa.Vlastne som ani nikdy nemal.Vlastne keby nebolo mojej matky ktorá na mňa derie už som tu není.Je z nej vláčiaca sa troska a viem že sa za mňa hambí. Moja vizuálna stránka je niečo hrozné ale je to bagateľ oproti myšlienkam ktoré som iba z časti o sebe napísal.Keby niekto mal záujem o tom pokecať tu je môj mail tbenedik@seznam.cz