Už dlho myslím na bývalú

dobreuz: " tak dúfam, že aspoň bude trvalý a nerozídeme sa tak skoro."
čím dlhšie trvá, tým horšie asi, keď sa rozídete.
Autorovi, pre pokoj v duši sa s ňou pokús skontaktovať. Len rátaj s tým, že Ti to nemusí priniesť želaný efekt, preto si pre prípad núdze priprav plány B a C, ktoré budeš aplikovať, keby sa situácia vyvinula negatívne.
Teda požiadaš o rozhovor. Keď ste tých pár rokov neboli v kontakte, dá sa predpokladať, že so stretnutím asi bude súhlasiť.
O čom sa chceš rozprávať. Chceš sa niečo spýtať? Možno by nebolo od veci, si pripraviť v notese poznámky, čo všetko jej chceš povedať, čo všetko sa chceš spýtať. Si pripravený na to, že ju potom znovu nebudeš stretávať? Čo budeš robiť, keď to miesto pokoja v duši, ešte viac rozruší? Máš sa čomu venovať, čo robiť, aby si sa nevenoval myšlienkam na to, čo Ti robí zle?

A preco ste sa vlastne rozisli?

Ak náhodou budem mať vzťah (čo pochybujem) tak dúfam, že aspoň bude trvalý a nerozídeme sa tak skoro.

Ludia, nerozchádzajte sa. :D

Dúfam, že žiadny rozchod nikdy nezažijem, zbytočné trápenie :D

Toto vyzera tak, ze je medzi vami mnoho veci akoby nevypovedanych, nedotiahnutych

ajkaramba . Ahoj . Ja Ta aj chápem . Ja to mám úplne podobné s mojim bývalím priatelom . Síce my sme rozidení necelé dva roky stále na neho myslím dokonca by som povedala že na neho myslím každým dnom . ale nie preto že by mi nejako extrémne chýbal alebo čo ale preto lebo on bol dobrý človek bolo mi s ním fajn a nevysporiadala som sa tak celkom s tým koncom .Nemam to v sebe nejako stále uzavreté . Kamošky mi radili po rozchode že neboj to prejde do mesiaca alebo do pol roka už na neho ani nepomyslím ale vobec to nebola pravda v mojom prípade . Stále na neho myslím den čo den a dokonca je to divné ale mám pocit ako keby ani tie skoro dva roky ešte ani neubudli .
My sme spolu bolo dlhšie o čosi skoro 7 rokov . je to stále ťažké pre mna a tiež sa vela krát zamýšlam ze ako sa má čo asi robí ...
Podla mna ak nemáš nejaký klud na duši celkom tak by si sa jej mohol skúsiť ozvat iba tak že ako sa má a uvidíš ako zareaguje ak by mala záujem rozvíjat debatu možeš ju pozvať na kávu možno si ujasníte isté veci a budeš mať aspon klud na duši . V mojom prípade to bolo ťažké síce sme boli v kontakte ale to je na dlhé písanie . Ozvy sa potom že ako sa rozhodnes :) :)

myslím, že nástojčivé myšlienky nie sú náhodné. Priprav sa na to psychicky a stanov si ciele. Chceš obnoviť vzťah? Alebo sa len stretnúť a porozprávať sa. Hovorí sa, že stará láska nehrdzavie, tá iskra tam, a keď to ona skončila, môže sa Ťa to nepríjemne dotknúť. Takže si povedz, že len čisto kamarátsky bez ambície obnovovať vzťah. Ak aj napriek tomu chceš, a máš stanovené presné ciele, čo jej chceš povedať, čo sa chceš dozvedieť, choď do toho.
V takýchto prípadoch by človek mal poslúchnuť sám seba. Mám takú skúsenosť, že som intenzívne myslela na niekoho, a aj som sa vďaka Bohu stretla, nebol to síce niekto, s kým som mala takýto druh vzťahu, ale z inej sféry života, ale aj tak to bolo veľmi dobré rozhodnutie, že som daného človeka po dlhom čase vyhľadala.

radsej nie, radsej niekoho noveho si skus najst. ked ta uz raz nechala, naco to obnovovat, je mala sanca, ze by z toho bolo kamaratstvo alebo este nieco viac.

Áno možno že by som z reakcie zaskočený, chodil som sňou cca jeden rok. Divné je len to že si vždy na ňu spomeňem ked idem cez mesto v ktorom býva, že by som snou vybehol von , na kávu... alebo len tak skrzne v hlave myšlienka ked človek napr. pije doma kávu že dohvie ako sa má , ako žije a tak, poviem si možno žije štastnejší život ako ja. Za tych pár rokov som ju nestretol osamote, stretol som ju 2x ale ja alebo ona bola sniekym, dohvie keby sme sa stretli osamote či by sme prehodili pár slov alebo by išla ďalej. Sú to také myšlienky v hlave... Rozišla sa somnou tak proste nechcela ma, boli sme mladý, chcela iného. Nezazlievam jej to. Teraz sme starší a rozmyslame ináč ako ked sme mali 19-20 rokov