Ja neviem

Ja viem, že Ahjaj to nemyslela zle. Má pravdu. To, čo som napísala, to je môj komentár k situácii ktorú prežívam. Ja zas až tak veľa rokov práveže nemám ešte, preto je to pre mňa aj ťažké, aj nie celkom pochopiteľné. Ale sama viem, že to je tak, ako Ahjaj píše. Aj ty dobre píšeš, Bubliii, treba počúvať svoje telo a neignorovať ho. Ď.

Sisi ja si nemyslim, ze ahjaj to myslela v zlom. Ty mas pravdu v tom, ze pozitivne myslenie a fyzicka aktivita su urcite ziaduce aj vo vyssom veku, predchadzanie chorobam atd. Ale nie je dobre ist proti vlastnemu telu, nasilu sa prekonavat. Bolest je vzdy signalom niecoho, nie je dobre ju ignorovat. Takisto, zda sa mi ze sa pohybujes v takej spolocnosti kde sa preberaju len choroby. Znama toto, druha zas hento. Zial, choroba nechodia po horach, to je zname uslovie. Akokolvek je niekto dobra dusa, neznamena to, ze sa mu ochorenie vyhne. Ale netreba pocuvat len ludia okolo seba, to ze niekto siel na operaciu, neznamena ze pojdes aj ty, a keby si aj isla, nemusi sa ti nutne zhorsit kvalita zivota.. pouvazuj nad tou navstevou lekara. Mozno by stacila ta rehabilitacia a opat sa ti vrati chut do zivota. Mozno su za tym hormony (menopauza?vyssi vek? atd.).. Ak ku lekarovi nechces ist z dovodu obav, nejakj diagnozy atd, je to len a len tvoje rozhodnutie. Ale aspon trosicku zvolni tempo. Jeden den koberce, druhy den prach, medzi to zahradka. Nie vsetko naraz. Pocuvaj svoje telo, dopraj si cas pre seba a na oddych. Prajem vela sil...

ahjaj, toto ma už - poviem to teraz veľmi expresívne: "dorazilo", že musím rátať s tým, že si nemôžem dovoliť fyzicky všetko. To je zrada, podraz, "úder pod pás"! Je to tak. Nemôžem si dovoliť fyzicky všetko. Snažím sa, ale nedám to. A ešte k tomu ma desí, čo bude ďalej. Známa, taká čiperná, dobrá duša, musela ísť na operáciu a skončila bez končatiny - mala vred predkolenia...že vraj sa týka práve žien...
Ja neviem.
Tie moje problémy, to je chrbtica, primárne veru. Ale k tomu sa nabaľujú ďalšie veci, už ma to fakt nebaví.

bude to od chrbtice. Zrejme napriek tomu, že máš dostatok pohybu, nie je ten pohyb tak všestranný, dosť sa nakláňaš dopredu. Preto sa cítiš taká polámaná. Chrbtica je jednostranne zaťažovaná, či skôr preťažovaná. POtrebovala by si rehabilitáciu. Teda oddýchnuť si, a rátaj s tým, že si nemôžeš dovoliť fyzicky všetko, treba brať ohľad na svoje telo, hovorí ti týmto, že to je naň veľa.Niekto nevládze sedieť, z toho ho bolí, a ty si veľa zohnutá.

Určite to nebude súvisieť s jarnou únavou. Z práce ma úplne vyradí bolesť. Hlavne krížov, ale aj iná podobná a inde. Dokonca aj tá svalovica. Ja už som z toho zúfalá. A akoby toho nebolo dosť, stále sa objaví niečo nové, nejaký ďalší problém. Stále riešim len zdravie. Už ma nebaví ani žiť.

tiež by som bola potom unavená....

Sisi, chapem ta, tiez som z tych co si radsej porobia sami a nikoho s tym nezatazuju, i ked teraz je to u mna uz inak ale to s tebou nesuvisi.
Pride mi z tvojho textu, ale aj tonu (ak sa to tak da nazvat kedze iba piseme, nie hovorime), ze si pravdepodobne v strednom veku alebo sa k nemu blizis. Ak nie, tak prepac! Islo mi hlavne o to, ze ak este chodis do prace, a z prace ides na zahradu a zo zahrady este makat doma, je to ozaj dost. Ja viem ze praca v zahrade je limitovana aj pocasim, ale aj tak.
K lekarovi by som kazdopadne zasla. Urobi ti krvny obraz a uvidis, ci mas vsetkeho dostatok /zelezo, vapnik, aj stitna zlaza sa zvykne robit../. A ak ta odbije, ze nevie, co ti je, zmen lekara. Lebo sama vidis, ze dlhodobo to takto nejde a den co den pojedat tabletky od bolesti tiez nie je riesenie. Mozu to byt aj zacinajuce problemy s klbami atd.. nie som ale lekar, tak len premyslam, co by za tym mohlo byt.. ozaj, a zvyknes mavat aj "jarnu unavu"? Sice pises, ze sa citis nedobre uz dlhsie, ale opat je rozdiel par tyzdnov a par mesiacov...

Bubliii, vďaka. Minerály a vitamíny užívam nejaké,lebo sa obávam, že ich mám nedostatok. Mne sa práveže nezdá, že by som robila veľa. Nemám síce už 17, azda iba duchom. Lenže ja viem, že práve fyzická práca býva pre človeka požehnaním (a v každom veku); a môže sa právom považovať za šťastlivca, ak môže fyzicky pracovať bez toho, aby mal nejaké ťažkosti pri tom. (A niečo z tej práce potom aj má.) Ja vôbec nechcem, aby mi niekto pomáhal. Ja som práveže šťastná, keď si môžem sama robiť, čo potrebujem. Ale vravím, mám nejaký problém, a neviem v čom to väzí. Myslím si, že je to nejaká choroba, a ak nie práve choroba, tak nejaká porucha. Neviem ani poriadne popísať ako sa cítim. Ako mám ísť k lekárovi, keď mu neviem povedať ako sa cítim. Ako sledujem svojich rovesníkov, tak nemajú také problémy ako ja.
optimista, vôbec nie. Prečo si taký pesimista? Veď prácu treba striedať s oddychom. Ale zasa stále oddychovať, to by zabilo aj koňa.

tych tvojich 5 hodin by zabilo aj kona.

Sisi,nepises kolko mas rokov.. je rozdiel mat napr 17 a mat 50. Beries aj nejake minerály, vitaminy? Lebo mne sa nezda, ze by si robila malo. 5hodin intenzívnej prace (a je uplne jedno, ze je to iba okolo domu ako pises) je dost a este k tomu kazdy den. Myslim, ze by si mala viac oddychovat. Praca nie je zajac, neutecie. Takisto, ak mas aj inych clenov rodiny, oni ti nepomahaju?
Druha vec je to, ze si myslis ze si chora-bola si aj u nejakeho doktora na vysetrenia? Za nadmernou unavou sa moze skryvat vselico, mozno si len momentalne pretazena a mozno je za tym nieco viac.