Trošku sa pohýbem, to je, že asi 2 hodiny pracujem v záhrade, potom asi tri hodiny upratujem doma: vysávam prach, utieram prach, ukladám veci, pohýbem trochu aj s nábytkom, vyčesávam deky, koberce; skrátka urobím si dobre doma. A ešte chcem viacej toho spraviť, ale, smola, neviem, čo mi je, iba viem, že už nevládzem. Doslova z posledných síl to ukončím, aj to tak, že musím zobrať nejaký liek od bolesti. A už večer cítim, že mám svalovicu. A v noci cítim takú svalovicu, že nedokážem myslieť na nič iné, iba na to, že ráno už nevstanem... Trvá to už dlho. A zhoršuje sa to. Viem, že som chorá, ale nikto nevie, čo mi je. Závidím svojim rovesníkom, ktorí toto nepoznajú.
Ja neviem
sisi, ono to tá permanentná chronická bolesť pôsobí negatívne aj na psychiku. Teraz si predstav, niekto má problémy s ischiasom, niekoho príšerne bolia kĺby.
Ja mám 42 rokov a po zápalovom ochorení mozgu neviem chodiť. vlastne viem, asi 10 minút, neviem čítať, viem asi 10 minút, potom mám závrat, a robí mi problém byť dlhodobo v inej polohe ako ležať. Ani pozerať video nevydržíjm dlhšie ako pár minút.
Neviem, či sa naučim riadne chodiť, alebo len tak ako opilec, neviem, či ma prestane niekedy mučivo bolieť hlava, či mi bude bývať stále zle od žalúdka. Neviem, či a kedy sa záchvat vráti aby mi poškodil inú časť mozgu. ako doteraz stihol.
Neviem, odkiaľ a ako budem mať príjem, nieviem, ako sa vyrieši práca, či budem môcť ešte vôbec pracovať. Predsa, sú to skôr člernvia rodiny, ktorí si robia starosti. Ja som jednoducho príliš unavená a vyčerpaná aby som sa trápila. Čudujú sa, že nemám depresie? Z čoho? Keď som hladná, najem sa, keď som smädná , napijem sa, keď ma prílišne bolí hlava, dám si novalgin, keď nevládzem, ľahnem si a oddychujem.
že to škrípe so zvládaním domácnosti? No, svet sa nezrúti. Aj členovia rodiny sa učia trochu samostatnosti. Dcéra napríklad priraví večeru pre obe deti a syn po večeri uprace. A manželovi tiež neodíde svätožiara, keď umyje podlahu v kuchyni.
Mám malé radosti. Zakaždým, čo chcem zvládnuť. Niekedy sa podarí, niekedy nie. Napr. dnes som na seba veľmi hrdá, lebo sa mi podarilo aj byť na prechádzke aj vyvešať večer prádlo, aj vyčistiť škrečkovi klietku. Takže tak akosi, menšie nároky, viac si vážiť to málo,čo zvládneš... a na bolesť teplo a fyzické šetrenie. Ešte z rehabilitácie keby si si vedela vybrať, čo Ti najviac pomáha, a to si domov zadovážiť.
dobreuz :
Co máme z toho ? Dúfame a veríme že získame večný život s Bohom :)
Sisi07 :
Ako to že hovoríš - "Nemyslím si, že je veľmi dobré miešať Krista do zdravotného problému"
Nikdy si nečítala evanjelia ? Nečítala si o tom ako Kristus uzdravoval chromých, slepých, hluchých ? Ano, uzdravil každého ku komu prišiel a kto v neho uveril. Uzdraví aj teba, ak budeš tomu veriť.
Evanjelium podľa Lukáša 7:21
Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.
Sisi, z toho mála, čo si napísala, je kľúčové slovo "svalovica". Odporúčam ti čo najskôr zájsť za neurológom, ktorý ti tie svaly vyšetrí. Môže sa jednať o zápal svalov...
Čo máte z toho že ste veriaci? Aj tak vás neminú choroby a ste rovnakí smrteľníci ako ostatní.
Zuzka8: Ďakujem ti veľmi pekne za radu. Poznať Krista je iste veľmi krásna vec. Ale ja by som skôr chcela poznať dobrého lekára, lebo toho Krista už poznám.
Nemyslím si, že je veľmi dobré miešať Krista do zdravotného problému, pretože Kristus sa prevažne stará o duchovnú stránku človeka a jeho Kráľovstvo, povedzme si úprimne, nie je z tohoto sveta.
Pravda je síce aj to, že ľudia sú z tohoto sveta a teda aj ich duchovná stránka by mala byť z tohoto sveta. Ale ja tu hovorím v téme o konkrétnom zdravotnom probléme. Preto ťa prosím, nekeruj debatu o zdraví na Krista. Ďakujem ti za porozumenie.
Sisi, ja mám tiež jednu dg. a obmedzuje ma to v živote. A keď prejdem svoj limit, a bolí ma telo, tak cítim, ako sa mi vnútro búri a už by sa len sťažovalo. Ale musím to odmietnuť, lebo to nie je dobré sa takto sťažovať. Ja na to ale nemám silu sama od seba, ale tú mi dáva Boh, tak Mu môžem rovno aj vyznať dobré svedectvo, lebo vie dať slabému trpezlivosť, ako dal aj Jóbovi. Som Mu vďačná, že mám dni, kedy môžem upratať a ísť so susedou von. Tiež, keď mi bolo najhoršie, tak sa posunula rada lekárov, aby som mohla ísť na vyšetrenie a v tom najhoršom som neležala doma. Vždy mi takto Kristus niečo dá na každý deň, aj keď ja som nie dôsledná v mnohých veciach. To som chcela vyznať o Ňom, lebo ja to nesiem dobre iba s Ním. ... By som Ti priala poznať takého Boha.
Ja tiež musím obvodnú trocha postrčiť a ešte neviem ako jej vec poviem. Ale asi tak, že neurológ mi odporučil ešte týchto špecialistov. Tak máme podobné skúsenosti ako vidím. :-)
Zuzka8: jasné, že chcem ísť k doktorke. Ale vôbec ma nebaví, keď u nej som, aby som jej ja "diktovala" aké vyšetrenia mi má ordinovať a čo ona má robiť! Veď ja nie som lekárka - špecialistka. Podľa teba je moja terapia k veci. Nevravím, že nie je. Lenže ty si nevieš predstaviť ako ja v skutočnosti s touto svojou chorobou žijem, čo pre mňa každý deň znamená. A lekárka je preto lekárka - špecialistka, aby veci hýbala. K lepšiemu. Ďalej. A nie žiadať odo mňa chodiť na nejaké ozonoterapie. Že sa stane zázrak. Okrem toho, naše zdravotníctvo je v takom stave, že už dostať sa k lekárovi, je vlastne zázrak.
Ozonoterapia? Ozonoterapia na úsad je nezmysel.
ozonoterapia? kdesi pisali, ze vobec nefunguje
urcite vyskusaj si dat magnezium-nedostatok sa prekavuje dost podobne, mozno ti pomoze.