Meg, vo svojej knihe (Partnerské vzťahy) som písal o Pandorinej skrinke, do ktorej by mali všetci zatvárať svoje najhlbšie osobné tajomstvá a s nimi aj všetko osobné, čo sa týkalo ich minulého vzťahu (vzťahov). Nebudem sa o tom podrobne rozpisovať, ale ty si jeden zo "živých príkladov", ktorý nazrel do minulého vzťahu svojho chlapca a teraz sa s tým nevieš vyrovnať. Tvoj chlapec nezatvoril do skrinky svoj minulý vzťah... - a výsledok teraz cítiš naplno. Obaja asi chápete dôveru ako niečo absolútne, ako niečo v zmysle: -" Keď sa máme radi, tak si musíme dôverovať a povedať si úplne všetko."
Nikto pri tom neuvažuje, či je dobré, a na čo(!) je dobré, aby partneri o sebe vedeli absolútne všetko, zvlášť čo sa týka ich vzťahu z minulosti a všetkého, čo s ním vtedy bolo spojené. Ani ty si nemyslela na to, či sa dokážeš vnútorne vysporiadať s tým, čo sa dozvieš (...a dozvedela si sa...) o bývalej partnerke tvojho chlapca. Pokojne ti ukázal aj jej fotku a ostáva už len veriť, že ti nerozprával aj o ich intímnom živote. Neviem prečo to urobil, či sa chcel pochváliť akú mal "kočku", či si tým podvihoval ego, alebo či len nedomyslel, že to bude váš vzťah raz ničiť.
Nech mal už akýkoľvek dôvod, výsledok sa dostavil: - Poznanie partnerovej minulosti, jeho bývalej (...a ktovie čoho všetkého ešte...), likviduje tvoju psychiku ako hrdza železo. Pomaly, ale iste...
------
Čo máš s tým robiť? NO..., radiť ti, že máš na to zabudnúť, by bolo naivné. Pretože už nikdy na to nezabudneš a večne sa budeš porovnávať. Dokonca hrozí, že by si sa ho začala pýtať na jeho bývalú ešte viac. (To rozhodne nerob!) Veľa ľudí (hlavne dievčat) to ale urobí. Urobia to v očakávaní, že budú počuť ten nejakú kritiku, niečo "zlé na bývalku", nejaké opovrhnutie, nejaký druh nelásky... Myslia si, že by im to dodá sebavedomie, že ich to presvedčí o tom, že pre svojho chlapca znamenajú oveľa viac, že v porovnaní s nimi sú lepšie, krajšie, múdrejšie..., a čo ja viem čo všetko.
Ale vždy sa stanú ešte horšie veci a vzťah sa len kazí a kazí..., neskôr prídu výčitky a potom je už len otázkou času, kedy sa vzťah rozpadne.
Ty to môžeš urobiť inak. Začni sa na minulosť pozerať tak, že síce bola, ale určite tam bol aj (tebe skrytý) dôvod, prečo sa rozišli. Inak by predsa spolu ostali, nie...? Môžeš sa zamyslieť nad všetkým aj takto: - A čo keby tvoj chlapec nikdy pred tebou nemal vzťah? Už by si sa necítila ohrozená? Už by si sa neporovnávala? Už by si sa cítila "v bezpečí"?
Asi nie, že? Okolo sú predsa desiatky, stovky, tisícky iných pekných dievčat. Budeš sa porovnávať aj s nimi? Budem veriť, že nie, pretože jediné rozumné porovnanie sa pripúšťa len vtedy, ak to človeku pomáha k dosahovaniu lepších výsledkov, či k získaniu lepšej povahy, či určitých lepších vlastností.
Zamysli sa teda, či je vôbec rozumné porovnávať sa s kýmkoľvek na svete. S bývalkou, s kamarátkou, s ostatnými neznámymi dievčatami. Je to nezmysel, pretože vždy(!) sa nájde niekto krajší, druhý bude šikovnejší, tretí rozumnejší, štvrtý lepší v tom či onom... Budeš sa báť, žiť v neistote, cítiť sa ohrozená..., len preto, že vždy sa nájde niekto lepší? Čo s tým urobíš?
Aha! Viem. Je tu jedna možnosť. Budeš sa snažiť byť dokonalá!
Ale nie..., teraz naozaj iba žartujem, lebo to by už hraničilo s totálnou stratou rozumu a súdnosti.
Bez žartu: - Je čas, kedy by si mala pozerať na svoje schopnosti, na svoje prednosti, danosti, schopnosť naozaj ľúbiť a porozumieť partnerovi..., a hlavne na svoje dobré povahové vlastnosti.
Nestaraj sa čo majú iní, akí sú iní, ako vyzerajú iní... Kto bude chcieť chodiť s nimi, nech s nimi chodí. kto bude mať vzťah s tebou, bude ho mať PRE NIEČO. Pre "niečo", čím ho zaujmeš, čím mu budeš milá, čím mu budeš sympatická... atď.
No a už končím (aj tak je to dlhé).
Budem veriť, že si pochopila, čo som tu napísal, a že ti to pomôže.