Mala som ťažký víkend. Čo vám pomáha, keď ste úplne na dne? Keď to na vás príde, a ten prúd automatických a sebadestruktivnych myšlienok vás úplne pohltí a vy už nevidíte žiadnu nádej ani zmysel a cítite len bezmocnosť?
Napíšte mi niečo pozitívne
....Mne velmi pomaha to, ze si idem von zabehat alebo zacvicit do posilky...To je pre mna najlepsie odreagovanie po tazkych dnoch alebo vikendoch...
Aids hiv ty špinavá štetka nehambíš sa nakazovať
fórum?
Moje testy na HIV dopadli pozitivne :)
Ono, keď to celé máš tak trochen, zľahka v P-čku, tak ťa len tak hocičo nevyvedie z miery, je to veľmi jemné umenie a treba sa to dlho učiť, ale keď sa človek porozpráva sám so sebou, s duchmi a radiátor ti dá za pravdu, tak niet čo riešiť. Vždy sa jest čomu priučiť:-) Frustrácia je pre človeka z psychologického hľadiska občas potrebná, aby človek nezačal stagnovať, upadať a pod.
ahoj aj mne sa to obcas stava kazdemu z nas neboj sa prejde to hlavne skus mysliet pozitivne sila myslienky je super a funguje to rob co ta bavi z coho mas radost a bude lepsie nemoze prsat navzdy
aj v zlých veciach treba hľadať niečo pozitívne, niečo čo človeka posunie ďalej
to tie plány, to sú pracovné. Keď sa niečo pokazí vo sfére medziľudských vzťahov, kebyže mám niekoho, s kým som vo vzťahu, a rozídeme sa, tak sa utiekam do mojích aktivít, štúdium, práca, zákazky, videá..., tiež tak, aby som nemohol a nemal kedy rozmýšľať.
ja sa snažím si naprogramovať celý život, aby som sa nemal prečo cítiť na dne. Prečo sa človek tak cíti? No, lebo mu niečo nevyjde podľa predstáv. Ja si na takéto možnosti zakaždým pripravím aj plány B a C. Teda v prípade, že plán A, na ktorom mi najviac záležalo zlyhá, je tam plán B, paralelne s ním plány C, a záložné plány D a E. Všetky plány sú premyslené, na všetky mám harmonogram práce a činnosti. Nemám čas na depky a deštruktívne myšlienky, lebo keby som rozmýšľal aj nad takým niečím, nešiel by som podľa plánu a harmonogramu činností a sám by som si zničil to, čo budujem.
Neviem no ja sa snažím na určite veci jedoducho nemyslieť.... Mojím najväčším problémom je, že kvôli zdravotným problémom mam takmer znemožnené si nájsť riadnu prácu a stále bývam s rodičmi aj ked mam 32 rokov...
No našiel som si jeden rekvalifikačný kurz a snažím sa ho spraviť - a postupne si vybudovať nezávislosť.... No občas to na mňa doľahne - proste je mi smutno keď vidím, že mnoho ľudí vie samostatne fungovať ma už životných partnerov atď... No nič ine mi nepomáha len na to nemyslieť...
Tebe sa čo vlastne stalo ten tyždeň?