Dobrý deň. Píšem za švagrinú. Je už zúfalá z dcéry. Má 19 rokov a už dosť dlho ma záchvaty zúrivosti. Všetko si vydobíja plačom a zúryvosťou. Keď nieje niečo ako ona chce začne zúriť do všetkého kopať a už sa pár krát stalo že napadla aj svoju matku. Nevieme si už nikto dať s ňou rady. Keď sa s ňou chceme o tom rozpávať začne plakať a zúriť a ujde radšej z domu. Asi by bolo najlepšie riešenie psychiater ale ako ju tam dostať. Ona hovorí že nejde že mi sa máme dať liečiť.
Záchvaty zúrivosti
Adumus, tak toto bolo treba riešiť už dávno. Ako vidíš, neter je chorá a trpí tým aj jej okolie. Už je dospelá a k psychiatrovi ju bez jej súhlasu nedostanete.
Píšeš: "už sa pár krát stalo že napadla aj svoju matku".
Mám na teba otázku: "Ako to riešila jej matka?"
Prečo ste na ňu nezavolali políciu? Načo čakáte?
Už mohol byť vyšetrený jej duševný aj telesný stav a zahájená liečba.
A bolo by po probléme!
nepíšeš, aká bola predtým. Je možné, že v pozadí záchvatov je nejaká zdravotná - telesná príčina, napr. niektoré choroby sa takto prejavujú. Napr. celiakia, ale aj diabetes. V oboch prípadoch ide o hladovku organizmu, vrátane mozgu, ktorý tým pádom nevie riadne regulovať fungovanie organizmu, ani psychiky. Po vylúčení telesných príčin by som kontaktovala psychiatra s popisom ťažkostí a pýtala si radu od neho.
Odstrihnut od penazi. Rozmaznanu mrchu treba odstrihnut od penazi a nastolit bezpodmienecne tvrde pravidla. Nejaky plac a krik riesit fackou. Ma 19, takze sa bud prisposobi, alebo nech ide do prec. V ziadnom pripade necuvat pred placom a hysteriou.
Tak toto je na hospitalizáciu. Záchvaty zúrivosti by som tolerovala 10 rocnemu decku a nie 19 ročnej dospelej žene. To je psychický problém lebo nie bezne a v poriadku aby sa niekto v jej veku správal takto.