žiadny blízky kamaráti, ešte som nemal frajerku (asi ani mať nebudem) a s rodinou si tiež nie som blízky. Moji rodičia sa o mňa nikdy nijak moc nezaújimali. Nikam so mnou nechodili vždy si riešili svoje (nakoniec sa rozviedli) a ja som bol vždy zavretý v izbe. Mám pocit že ma to dosť poznačilo spôsobom že neviem moc komunikovať s ľuďmi a niekedy sa cítim smutný a "nemilovaný" akoby zavrhnutý svetom. Nemám ani chuť vychádzať s domu. Najradšej by som bol zatvorený vo vnútri a schovaný v tajnosti žil skrytý pred svetom. Nikdy som neprežil
teenegerskú lásku ani nič podobné a bojím sa že nikdy nebudem schopný si nájsť nejaké dievča. Proste sa necítim dostatočne dobrý.
Nie som si s nikým blízky
Bartzabel
Bartzabel
Láska k drogám nestačí ?
Tamarka_154
A ako teda tráviš deň? Si stále za PC? Byť tebou skúsim trochu začať žiť lebo takto to dlho nevydržíš! Bez lásky je život ťažký!
rozumiem
tiez takto zijem, dlhe tyzdne, mesiace a roky
Lena222
Ahoj. Tiež mám málo blízkych ľudí. Posledný čas ma to dosť trápi. Ale hovorím si, že to raz bude lepšie. Proste treba prestať na to myslieť a treba sa zaoberať niečim čo ťa naozaj baví. Ja som to už z časti prežila. Dosť neskôr som mala prvého frajera (ale zase čo môžeme považovať za "neskoro")... kamarátky skoro žiadne. Iba s jednov si občas píšem. Nové priateľstvá, známosti ťažko nachádzam a nič netrvá dlho. Tiež neviem s ľudmi moc komunikovať. A asi to tak aj zostane, už som sa s tým zmierila. Budem mať pri sebe iba tých ľudí čo pri mne chcú byť. Vydala som sa aj keď som takáto "nekomunikatívna". Neviem koľko máš rokov, ale nikdy nie je neskoro. Držím palce.
anxiety
nechcel by si popisat ? ja sa citim a som ulplne rovnaka. Kolko mas rokov ?
Zuzka8
Ahoj Bartzabel,
ja tiež teraz nemám vôbec blízkych, s ktorými by som si rozumela a cítila by som pri nich, že sú na tej istej vlnovej dĺžke. V minulosti som takých ľudí mala, kamarátky, dve, tri. Také naj kamošky sme boli. Vlastne ešte jednu k tým trom pridávam. Jo, ale keď už sme povyrástli, tak to odišlo. Takže s tými ľuďmi, pri ktorých sa cítim, že toto som ja, tak s nimi sa nestretávam. .. Mala by som ich zavolať von.
Tak nemusí Ti to pripadať divné, to sa stáva. Aj u mňa je to tak. Tiež aj s rodinou nemáme púto. To už tak prijať.
A doma Ti kričia, alebo sa sťažujú?
mokriska
nie kazdy je proste spolocensky typ, raz to pride neboj sa
mirinho
tak ono je to asi dost mozne, ze ta poznacilo hlavne to aky si mal vztah s rodicmi ale to sa da vsetko napravit ked budes chciet
