Mojím problémom je, že som sa v živote po strednej akosi stratila. Rozmýšľam nad tým ako som ,,dopadla", je to akoby som stála na križovatke a nevedela kam ďalej. S ľuďmi sa stretávam málo (chodia na vš, materská, svoje vzťahy..). Ja som na vzťahy nemala šťastie a ostala som sama...hľadám si novú prácu, v našom regióne to nie je ľahké a vlastne ani sama neviem, čo by som chcela robiť. Ale viem, že chcem byť šťastná, nechcem život len nejak prežiť, ako posledné roky. Predtým som pracovala v malom obchodíku a celkom ma to bavilo ale v obchode vám väčšinou nechcú dávať normálne zmluvy a máte plat, z ktorého ak sa chcete osamostatniť len živoríte...Vôbec netuším čo by som mala robiť..baví ma cestovanie, fotenie, trochu sa šprtkám v grafike, baví ma viac práca s ľuďmi ako v kancelárii, ale svoju prácu si najradšej robím samostatne..no a nechcem najbližších xx rokov stráviť niekde s počítačom v kancelárii a o živote len snívať...Rozmýšľala som ísť v budúcnosti externe na vš ale zatiaľ si to nechávam otvorené kým sa v niečom nenájdem...Ja viem, že toto nie je psychologická poradňa, ale niekedy dobre padne vypočuť si aspoň nejakú radu alebo tak...
Stratená v prúde života
Lemka - Ja tiež z pod Tatier :D
To poznám, tiež pracujem už 3 roky na plný úväzok a už mi to nejak prerástlo cez hlavu.
V pondelok do práce, ešte aj v rádiu hovoria ako je to na figu, že je pondelok. Ľudia len čakajú kedy skončia v práci a pritom každou sekundou na ktorú sa tešia, že už bude koniec a môžu ísť domov, sa im skracuje život.
Ja som si pred dvoma rokmi +- povedal, že si zmením život a začal som sa venovať horám, hlavne Tatry, foteniu, cestovaniu atď. Proste začnem objavovať svet.
Teraz je tu ďalšia križovatka, som mladý, mám 24 rokov, nemusím ešte riešiť bývanie, a tak si musím začať plniť cestovateľský sny ktoré sa nedajú stihnúť za 20 dni dovolenky. Bol som v domove dôchodcov a tak som sa zamyslel, že tí ľudia, aké asi mali, sny, čo ich robilo šťastnými a dokázali svoje sny naplniť? Alebo nie. A povedal som si, že sny musím začať plniť hneď, nie až potom keď na to bude vhodnejší čas. Ten už prísť nemusí nikdy. Najlepšia chvíľa je teraz.
Chodíš do Tatier? :)
Ďakujem za rady, určite mi niečo dali, no písali ste aj o tom, že ako mladí si takéto veci idealizujeme, možno to tak je, ale v práci trávime väčšinu svojho času, vyskúšala som si aj kancelársku prácu a popri tom stále pozerala na hodiny a čakala, kedy konečne odbije záverečná...myslím si, že by sme nemali takú veľkú časť života len prežiť a dookola pozerať na hodiny kedy už bude koniec...nie je to o tom, že by sa mi nechcelo, prácu som si vždy robila dôsledne a zodpovedne len nechcem čakať celý týždeň len na piatok a vlastne celý život na šťastie...na to je život prikrátky, preto ma to trápi a chcem zabojovať, len som ešte neprišla na to ako..
naivny - na tom harmonograme popracujem no a na ten grafický kurz som prihlásená, už len čakám, kedy začne :)
Kontr0lor - Ja to vnímam v takom strede, zážitky ma robia šťastnou a čo sa týka práce tak o tom je môj monológ hore :D inak som z pod tatier a ty?
vies co nie len v mladosti si to tak idealizujeme
podla mna vobec nie si stratena :) to je normalny pocit, ze nie vsetky ide tak ako si si myslela ked si bola mladsia, ako mladi si proste taketo veci idealizujeme
podla mna ma tykto pocit vela ludi,treba si proste najst nieco co ma pre teba zmysel
Ved si hladaj priatela, ze doteraz si nemala stastie? nie, nieje to o stasti, ide o to, kym si, co robis alebo co nerobis, a nieco je zle,,, ked nieco nezmenis, tak ani dalsie roky nebudes mat "stastie" . A ked sa vykasles na vztahy, budes stratena navzdy.
toto je vec, ktoru podla mna riesi v zivote coraz viacej ludi
KontrolOr a urbex by si nechcel skúsiť? :D
Lemka a na čo sa v živote zameriavaš? Viac kariera a práca alebo zážitky. Ja som si už vybral, tiež sa venujem cestovaniu, turistike, foteniu atď. Cez tieto záľuby som v krátkom období spoznal ľudí s celého Slovenska a robíme rôzne akcie. :) Pre mňa je práca len to, čo mi dáva peniaze na plnenie cieľov a zážitkov. Odkiaľ si?
Grafika - doplniť vzdelanie a ponúknuť služby ludom
Fotografovanie - to iste
Cestovanie - čo tak opísať zážitky z ciest a fotografie a prispievať do časopisu online?
To len tak tri paralelne cesty, ktoré by si robila najprv popri kancelárskej myšacine, dovtedy, kým sa Ti to tak dobre rozbehne, že sa s kanceláriou nadobro rozlúčis a budeš stat na vlastnych nohách a venovať sa tomu, čo Ťa baví aj uživí.
1. krok: urob si presný harmonogram, čo presne a kedy chceš realizovat
Napr. kedy ideš na výlet a opises a pošleš fotografie, kedy bude aký kurz ohľadne grafiky a fotografie, potom online inzercia v miestnych novinách, sociálne siete, pripadne Google reklama, a siete sú rozhodene, lovíme. Veľa šťastia! Podarí sa Ti.
