Osud

V duchovnom svete sa plánuje ,hodnotí a pripravuje.
Každý človek je súčasťou skupiny na zemi aj v nebi.
Keď duša presvädčí svojich "sprievodcov" o svojom pláne tak ju pustia na zem.Duša má vôľu ,ale nie vždy sa jej podarí dostať sa na zem ako sa jej zachce vždy k plânu dostane určité dph .Duša si uvedomuje co je pre ňu dôležité podstúpiť a že život je dar narodiť sa je privilégium.
Na zemi

zabudneme za akým zámerom sme sem prišli
a mnohokrát ho premrháme opíjame sa zachádzame nezdravo zo svojim telom ,alebo hazardujeme zo životom.Telo ,nám bolo poskytnuté ako prostriedok na nevyhnutné úlohy na ceste k bohu.Lebo každá duša v duchovnom svete vie aky je jej cieľ že ju to ťahâ k jednote z bohom tam odkiaľ prišla.Každý kto aspoň trochu vidí za hmotný svet vie že je to tak.

Niekto si myslí,že osud je karma ,ale karma je niečo iné ....
Ale ak myslíme osud z astrologického hľadiska teda z postavenia planét tak by sa to dalo vysvetliť takto.:
Počas života nemajú planéty okrem slnka a mesiaca na nás vplyv.
Duša sa rodí do tela zo svojim plánom a cieľom do určitého postavenia planét pretože potrebuje energiu z tohoto postavenia na plnenie svojich úloh v živote.Rodí sa z dopredu určeným plánom rodí sa rodičom ,ktorých si vyberie pretože chce prežiť ich karmu nie ,že by preberalo ich karmu (aj keď...),každý má v prvomrade svoju ale na vyrovnanie svojej karmy potrebuje aj karmu rodičov a konfiguráciu (postavenie)planét v čase narodenia!
Čiže v určitú dobu v určitý čas keď sa duša narodí je vystavená vplyvu planét v našej slnečnej sústave.Duša si to vyberá tam hore podľa svojho plánu ....je to plán na jej dosiahnutie cieľa napnenia úloh.Duša si musí prejsť( údolím sĺz)našou slnečnou sústavou presnejšie rôznymi postaveniami (konfiguráciami)je to dôsledok zostúpenia do tela .Duše sa zdokonalujú aj na iných planétach slnečnej sústavy.Samozrejme to už je na rozvetvenejšiu debatu a my obmedzený ťažko prímeme pomyslenie čo i len na prvú časť môjho príspevku ......nie to ešte ísť ďalej ...
Čiže musíme prejsť rôznymi vplyvmi a postaveniami....aby sme sa naučili milovať

Ja myslím, že áno :) Niečo na tom bude

Osud a rozhodnutie sa v osudovom okamihu....Láska a opis jej šiat v slovách básnikov,čo je to kto,ako?Dá sa poznať zem i nebo sa jej klaňajú.

Láska príde vtedy, keď vydávame zo seba signályi lásky a citu. Vždy stretneme to co zo seba vydávame. Podľa môjho názoru. A kašľať na celý osud. Aj keď viem, že je nas veľa, ktorí to rozoberá mé.

Náš osud je riadený v zmysle nášho duševného rozvoja. Účelom situácií, ktoré zažívame je dosiahnutie vyššieho stupňa uvedomenia počas nášho života.

„Napríklad ak niekomu nieje súdena láska tak ju nikdy nestretne hoci by sa roztrhal?“ Skutočným problém je Vaša potreba lásky od niekoho iného, ktorá pramení z nevysporiadaných citov, ktoré si v sebe nesiete. Ak sa im povenujete, budete plynúť so životom, takým aký je, bez potreby lásky. A ak láska príde, tak bude už iba čerešničkou na torte. To je Vaša skutočná lekcia, ktorú Vám osud nadelil...

petroneta- ten vek dožitia 80 čo tu spomínaš ešte je smiešny...ja poznam malo ludi ktori sa takeho veku dožili...a lasku som mala zažívať v mladosti stoho viem že mi neje sudena....a život žijeme teraz nikto nevie či ho zajtra neprejdú auto

Len vytiahnem túto tému vyššie, keďže kvôli spamu padla až na neviemktorú stranu.

Autorka, priemerný vek dožitia žien na Slovensku je 80,7 rokov. Z toho polovica je 40,35 rokov. Máš už polovicu priemerného veku dožitia za sebou, aby si mohla s istotou prehlásiť, že Ti nie je súdené žiť vo vzťahu?
Ja som stratila životného partnera ako 44 ročná, a teraz prešlo čosi vyše 2 roky od jeho smrti. Toho partnera mi nikdy nikto a nič nenahradí, ale ani ja už nie som človek, ktorý som bola predtým. Teraz mám priateľa a vyzerá to na perspektívnu známosť, aj keď je všetko veľmi iné, ako za oných čias. Toho času som sa vydávala, aj keď za veľmi dobrého človeka, prostredníctvom nahadzovania medzi mojími rodičmi a rodičmi môjho nebohého manžela. Napriek tomu som si reálne o 25 rokov neskôr našla spontánne nový vzťah bez úmyslu zoznamovať sa, alebo čokoľvek, to jednoducho prišlo a ja túžim znova sa o niekoho starať a niekomu dobre padne, starať sa o mňa.
Verím tomu, že povaha človeka je jeho osudom. Ak nie si spokojná s osudom, popracuj na sebe a zmeň svoju povahu a priority. Ak si myslíš, že Ti nie je niečo súdené, odhadujem na základe Tvojej povahy Tvoj vek na cca 80 rokov a máš všetky moje sympatie, že ako dáma v rokoch dokážeš prispievať na toto fórum.

keď niečo chcem, jednoducho za tým idem. Osud je to, keď sa pustím za tým istým cieľom na piatykrát, a dostanem konečný feed back, že tudy cesta nevede, ale vždy sa mi to potom kompenzuje nejakým iným spôsobom. Je tak, že chcem niečo dosiahnúť, to sa mi nepodarí, ale získam niečo iné, tiež veľmi dôležité, o čom som si predtým ani neuvedomil, že to potrebujem.