Mám tridsaťjeden rokov, dlho sama, neplodná, vďaka čomu som sama, nie som žiadna kráska, chlapov nepriťahujem, chlapi, ktorí sa mi páčia ani na mňa nekuknú, občas som taká sexuálne vzťahovo frustrovaná, že už som uvažovala aj nad rande s lezbičkami, trápne, čo už. Pracujem v práci, ktorá ma nebaví, nemám túžbu robiť kariéru, nie som na to stavaná. Nechcem sa tu ľutovať, ani nič také, ale mňa to tu proste nebaví, chcela by som aby ma niekto vypol, aby ma vyplo a už som sa nezapla. Občas kukám na nôž a mám chuť sa bodať ako zmyslov zbavená, ale bojím sa bolesti. Nebaví ma môj život, nechcem ho už žiť. Poraďte nejaké bezbolestné konce.
Rady typu: Nájdi si prácu, ktorá by ťa bavila alebo venuj sa sebe a nájdi lásku v sebe a podobné vtákoviny si nechajte, už som ich dostala miliardukrát. Vďaka za rady.
Bezbolestné spôsoby samovraždy?
Slečna chcelo by to si dať poriadne do nosa,otočiť sa chrbtom tomu čo bolo a začať žiť život taký aký je...