Mám tridsaťjeden rokov, dlho sama, neplodná, vďaka čomu som sama, nie som žiadna kráska, chlapov nepriťahujem, chlapi, ktorí sa mi páčia ani na mňa nekuknú, občas som taká sexuálne vzťahovo frustrovaná, že už som uvažovala aj nad rande s lezbičkami, trápne, čo už. Pracujem v práci, ktorá ma nebaví, nemám túžbu robiť kariéru, nie som na to stavaná. Nechcem sa tu ľutovať, ani nič také, ale mňa to tu proste nebaví, chcela by som aby ma niekto vypol, aby ma vyplo a už som sa nezapla. Občas kukám na nôž a mám chuť sa bodať ako zmyslov zbavená, ale bojím sa bolesti. Nebaví ma môj život, nechcem ho už žiť. Poraďte nejaké bezbolestné konce.
Rady typu: Nájdi si prácu, ktorá by ťa bavila alebo venuj sa sebe a nájdi lásku v sebe a podobné vtákoviny si nechajte, už som ich dostala miliardukrát. Vďaka za rady.
Bezbolestné spôsoby samovraždy?
máš pravdu. Asi zmením postoj. Život od mňa nechce, aby som sa správal ako slušný človek. Nikdy som nechcel babu len tak dostať do postele. Chcel som nejaké dievča ľúbiť celým svojím srdcom. Chcel som, aby sme prvé momenty v posteli prežili spolu a chcel som, aby to bolo krásne a jedinečné pre oboch, a kde som dospel.? Že v 25 rokoch za chvíľu neviem, čo je to mat vzťah, kamarátku alebo sex.
Kašlem už na to. Asi sa ozvem pár babám, čo chceli ísť spolu so mnou von a mali o mňa záujem a spracujem ich tak, aby do týždňa či dvoch bol aj sex. Nepáčia sa mi a nepriťahujú ma ale už ma to prestalo baviť. Chcem sex hlavne kvôli tomu, aby som sa konečne cítil aspoň trochu ako chlap, ktorý dokáže získať ženu tam, kam chce. Pretože pre veľa žien nie je chlap chlapom ak si do 20tky a nie to ešte do 25tky neuloví žiadnu ženu.
Už ma omrzelo tie reči ako dobre vyzerám. Sakra tak už konečne musím využiť nie.? Môj šarm. Nebudem čakať do 50tky a nakoniec skončím ako Pilcuk. Som extrovert a nemám žiadny problém so slovnou zásobou, tak im také rečicky natlačím do hlavy, že si budú myslieť, že sú pre mňa bohyne a chcem ich za každú cenu. Myslím, že do 25 rokov stačilo byť milým chalanom, ktorý chcel ešte do začiatku minulého roka ženu a vzťah.
Stanem sa síce obyčajným hajzlíkom ako väčšina mojich rovesníkov ale takto to proste funguje. Ako sa hovorí, keď to nejde po dobroty, tak to pôjde po zlotky.
25 a 31 je dost blizko seba, nechceli by ste spolu vybehnut von, trochu sa vyvetrat a pokecat? tutanchamon, ved navrhni. treba aj nieco robit na zlepsenie, vy asi nevidite prilezitosti aj ked na vas skacu.
Všetko je len o šťastí. Mne cez internet píšu, že som fešák a sympatický muž a doteraz som nemal vzťah a idem mať 25 rokov. Paradox nie ? O mňa mali v poslednej dobe záujem len baby, ktoré ma ničím nepritahovali. Tiež mi nič nevychádza a nedarí sa mi. Vkuse sa toho nabaluje viacej a viacej a stále mam menšiu chuť do života.
Okrem jedného kamaráta s ktorým chodím občas von nemám v podstate nikoho. So sestrou mame zlý vzťah lebo pre ňu som od malička bol vždy dement, k_k_t a neviem co ešte. Mám už v podstate len mamu. Trpím nespavosťou a nie a nie aby sa niečo zlepšilo v mojom živote. Je jedno či som pracoval tam, alebo tam ale nové vzťahy do života neprišli žiadne a to som extrovert. Viem sa baviť s ľuďmi na úrovni a viem vyrobiť aj srandu.
Žijem ale v podstate život starého dôchodcu. Žiadne zážitky za mnou, či s rodinou, tak s kamarátmi alebo s nejakými ženami. Kamarátky nemám žiadne a ta ďalej by som vedel písať ešte dlho. Síce už to beriem ako súčasť môjho života a zvykol som si ze pre nikoho neexistujem ale aspoň vidíš, že nie si na tom sama takto.
Cliattsi, to ja velmi dobre viem, ze nie kazdy ma rovnake mnozstvo energie. Ale tym, ze tu budeme niekoho lutovat a pisat, ako ho chapeme, sa moc v cloveku nezmeni. Mozno sa nezmeni nic, ani po tvrdsom prispevku, kde bude mat clovek "nalozene". Ale pride mi to daleko efektivnejsie. Pretoze ked vidis, ako sa niekto lutuje, najhorsie je zacat to robit tiez. To je cista samovrazda. Nie noze, lieky, obesenia sa a neviem co :D Je rozdiel niekoho polutovat, prejavit pochopenie a nastavit mu riesenia. A je rozdiel, ak to ostane len v rovine fnukania. Uvedomujem si velmi dobre, ze nie kazdy ma dostatok vnutornej energie so sebou nieco robit. Ale rovnako si uvedomujem, ze stale je v tom clovek sam. Ci mas energiu, ci nemas. Nikto za teba tvoje myslenie nezmeni. Ked si nevies poradit sam, je to kopec odbornikov od terapeutov, psychologov, az po numerologov, ludi, co ti tvoj problem ukazu skrz akasu a podobne. Kto chce, hlada...
Aliss- Neviem, či je táto téma vyslená alebo nie je, ale TÁTO OSOBA OPISUJE, ŽE UŽ NEMÁ CHUŤ NA NIČ, ANI NA TEN PO*RANÝ ŽIVOT.
celkovo mám z teba pocit, chceš poradiť, ale celkom si neuvedomuješ, čo je vnútri v tom človeku. Jednoducho sú ľudia, ktorí majú problém vstať z popola. Ty si tiež opisovala, že si si všeličím prešla a že už je to lepšie hlavne tvojím pričinením.
Myslím si, že nie každý má na to toľko energie ako ty. Preto ťa aj z časti obdivujem. A nie len teba, ale aj ostatných ľudí, ktorí to tak vehementne tvrdia, že to čo žijú teraz, dokázali preto, lebo niečo pre to urobili. Nie každý má na to silu a motiváciu ako si možno myslíš. To som chcel povedať týmto príspevkom.
Toto je to o com uz dlhsid hovorim, ludia si orientuju cele svoje stastie do extremne nestalych partnerskych vztahov a potom ak im to nevyjde tak chcu koncovat so zivotom. Toto nie je riesenie a smrt ty ziadne vykupenie neprinesie. Samozrejme, kazdy si potrebuje nachvilu oddychnut, lenze pri smrti ide uz o nezvratny proces, uz sa neda vratit naspät, necaka ta uz nic dobreho po cele veky vekov. Na smrti nie je nic dobreho a ak by si rozmyslala s chladnou hlavou zistila by si ze i tazky zivot je neporovnatelne krat lepsi nez smrt. Lenze ty tazky zivot ani nemas, sama si ho vo svoje hlave robis tazkym.
Preco si nezacnes hladat stastie v niecom inom ? Podla teba jediny zmysel zivota je v partnerskom vztahu ?
Niekto bude moje slova povazovat za velmi krute.....je mi to jedno. Eelena, si srab. Absolutny srab, ktory caka, ze mu v zivote vsetko padne pod nos a nemusi k svojmu stastiu nijak prispiet. Si srab, ktory sa nedokaze ani bezbolestne zabit preboha :D Este si vyberas, ci sa zabijes tou alebo tou smrtou, hlavne aby si chudinka netrpela pri tom :D Stavim sa, ze keby sme ti tu vypisali 10 samovrazd, ku kazdej napises, preco zrovna tu neskusis. Lebo toto srabi robia. Vyhovaraju sa, lutuju, fnukaju, ale realne ciny nerobia. Ked sa chce niekto zabit, skutocne zlomeny clovek neuvazuje, ci ho to bude boliet. Myslienka na bolest nie je takmer pritomna, lebo taky clovek prosto chce len odist. Bodka. Tma. Nic viac. A aby to tu samozrejme nevyzeralo, ze ta nabadam na samovrazdu, rada by som ti napisala, ze pokial sa chces zo svojich sra*iek dostat, musis zacat najma od seba. Necakaj, kto ta zachrani. Necakaj, ze ti nieco spadne z neba. Chod za psychologom, vela citaj literaturu pre rozvoj osobnosti, rob hoc aky sport - beh, plavanie, bicykel, turistika,rob cokolvek len nesed. Ked nezvladnes svoje stavy v tomto zivote, v tom dalsom si to opat vyzeries :) Takze? Nelutovat sa, nemekotat, hladat moznosti a robit so sebou nieco.
Nik ti tu "bezbolestný koniec" neporadí. Ak by sa taký "odvážlivec neznalý zákona" aj našiel, ver, že by to trpko oľutoval, lebo by sa vystavil trestnému stíhaniu! Takže smer psychiatria alebo kostol. Máš na výber.
Čo najradšej zo všetkého robíš?
