partner je divný v intm. oblasti

neviem si predstavit milovanie s takym clovekom, ktory by bol uplne chladny ku mne!

Skuseny ci nie, mas pravo vyzadovat pri milovani to, co sa ti paci. A ked sa ti jeho praktiky nepacia, tak to ries. Skus mu navrhnut, ze sa budete milovat tak ako to chces ty. Nech sa prisposobi. Nikdy som sa s partnerkami nesiel milovat s tym, ze im skoncim v ustach, alebo ze do zadocku. Ak to vyplynie v navale tuzby a chcete to obaja, preco nie. Ale ak ti to nic nehovori, pripadne ta nevie dostatocne rozdrazdit aby si tuzila ho vsade citit, tak to uz je jeho problem a neskusenost.
Prepac, vobec sa mi nezda taky milovnik ako o sebe tvrdi. Ked ta nevie ani poriadne vzrusit. Skus sa nad tym zamysliet.

Ty si v týchto veciach ako vidím oveľa múdrejšia ako ja, takže sa nebudem k tomuto viacej vyjadrovať. Ja som ešte v podstate vzťah nemal, takže tu zbytočne prispievam mojimi komentármi, ktoré sú asi zcestné, keďže neviem ako to funguje medzi ženou a chlapom. Tak ti teda prajem, aby vám to vyšlo presne tak, ako plánujete.

"Dieťa je živý tvor a nie nejaká vec, ktorú človek môže odložiť do poličky a viacej si ju nevšímať."

väčšina ľudí si dieťa takto neodkladá. Naopak.

"ak dvaja chcú spolu naozaj dieťa vychovávať a sa chcú zosobášiť, je tam treba nepretržitý vzťah aspoň rok aby si obydvaja všetko poriadne premysleli." - ide o úmysel, Ak je obojstranný, prečo nie. Ako dlho sa ľudia poznali predtým? Pár týždňov a bola svadba. A bolo menej rozvodov. Ak nebude chcieť vychovávať to dieťa spolu so mnou, som v stave, že mi na tom až tak nezáleží. Pre dieťa je dobré mať otca, ale ak sa tak nestane, aj tak z neho možno vychovať charakterného človeka.
"Za mesiac človeka nespoznáš, aký je, Teraz môžeš chcieť s nim dieťa aj svadbu ale po roku vo vzťahu sa môže úplne zmeniť a možno budeš ľutovať svoje rozhodnutie. " - je to inteligentný človek, ak dieťa zdedí jeho gény aj keď by sme spolu neostali, dieťa nikdy nikdy nebudem ľutovať, že mám. Málokedy sa stretávam s prípadmi, že ľudia ľutujú, že majú dieťa. Je to rarita. Že sa všetko môže zmeniť vo vzťahu, to iste. Preto to celé ani neberiem ako 100 % istotu. Ale tú nikdy nemáš. Ono sa vo vzťahu kriticky tuším mení veľa aj 7, rok, 10, rok, 13. rok, a neviem ešte ktoré. Kedykoľvek.
To je o tom, že nie je problém nájsť si lásku (dobre, ako pre koho), ale úloha je udržať si ju. Základy máme: ani ja ani on nemáme rozvedených rodičov. Mám také skúsenosti, že človek s rozvedenými rodičmi má trend tiež skôr riešiť situáciu rozvodom, keď by sa to dalo zachrániť.
Páry sa rozchádzajú, lebo spolu nekomunikujú dosť. V tomto ohľade sú aj vo vzťahu tak, že málo komunikujú, predsa ostávajú roky, a možno sa aj zoberú ľudia, ktorí sa nevedeli porozprávať.
My sa rozprávame v kuse. Tak či tak, do mája pretečie veľa vody Dunajom, preto ak sa chceme zobrať, rozhodne pár mesiacov čakáme s tým. Ak by sme sa zobrali v máji, do apríla je ešte čas riešiť malú svadbu s posedením na večeri.
Ak sa rozhodneme s tým počkať, počkáme. Neviem, ešte ako bude.
Som človek rozhodnutý vzťah budovať ale nie na môj úkor, to znamená, ak sa ukáže neperspektívny, nebudem v ňom pokračovať. Ani vtedy nie, keby som otehotnela. Tak nevyhnutná komunikácia ohľadne dieťaťa. Ale nie tolerancia toho, že by ma ponižoval, Ťažko si to o ňom predstaviť...ale inak si mi vsadil chrobáka do hlavy. Asi by som mala viac času stráviť aj s jeho rodinou, aby som vedela, ako tam jeden s druhým komunikujú....

Ja osobne neuznávam, ak dvaja spolu chodia a po mesiaci hneď skočia do postele. Taktiež mi príde strašne urýchlene takto skoro uvažovať o dieťati či svadbe. Dieťa je živý tvor a nie nejaká vec, ktorú človek môže odložiť do poličky a viacej si ju nevšímať.

Ja osobne si myslím, že ak dvaja chcú spolu naozaj dieťa vychovávať a taktiež sa chcú zosobášiť, tak určite je tam treba nepretržitý vzťah aspoň rok, aby si obydvaja všetko poriadne premysleli. Nie po mesiaci či dvoch hneď rozmýšľať nad dieťaťom alebo svadbou.

Je to veľký krok do života, ktorý si treba poriadne rozmyslieť. Za mesiac človeka nespoznáš, aký je, ale za taký rok alebo dva určite áno, a keď nie úplne tak aspoň z polovici. Teraz môžeš chcieť s nim dieťa aj svadbu ale po roku vo vzťahu sa môže úplne zmeniť a možno budeš ľutovať svoje rozhodnutie. Možno sa mýlim, ale čo ja môžem radiť, keď som sám nikdy vzťah nemal :)

tutanchamon, s mojím prvým som spala, až keď sme sa poznali pol roka. Predsa ma nechal. S druhým po tuším 4 mesiacoch. Toho som musela nechať ja.
A s týmto po mesiaci a hovoríme o svadbe a bábätku, aj keď si uvedomujem, že je to ako rýchlik.
Ale myslím, že podstata je asi tá, ako sa vedia o všetkom porozprávať, ako jednému na tom druhom záleží.
Nie je tajomstvo, že som bola na platenej zoznamke. Veľa som si písala s mužmi. Aj ženatými a rozvedenými. Nikdy nebol problém, že ženu sotva pred svadbou poznal. Vždy to, že sa poriadne nerozprávali, že žena si ťuká do pc, aj on si ťuká a každý sa má sám osve, akoby ten druhý nebol.

je pravdou, že každému sedí niečo iné, ale proste vo vzťahu sa o tom treba zhovárať :)

Ja si myslim, ze to mas v hlave trosku pomylene ak povazujes nejaku sexualnu aktivitu za ponizujucu. Co podla teba ponizujuce neni? Misionar? Ja som teda necital vsetky reakcie, ale myslim, ze by ti skor ako vystrek do ust malo vadi to, ze je tvoj partner sebecky. Co mi vadi, ale asi uplne najviac je to, ze to volas "analko". To si sa kde dostala k takemuto tvaru slova anal?

každý máme niečo iné radi a práve o tom je ten vzťah, aby si dvaja zvykli. no toto podľa mňa nie je normálne. dobre si premysli, či s ním chceš byť aj naďalej

Ale tak hormóny robia svoje, vieš ako. Môj kamarát mal tiež len mesiac frajerku a už spali spolu.