Otec mňa a moju matku veľmi moc mlátil a ponižoval. Veľmi žiarlil na moju matku. A bol veľmi dominantný. Zamykal nás doma a bral kľuče.
A keď som chodila so starkými na dedine na návštevy - tí ľudia boli boli silno veriaci katolíci. Boli tam striktne pravidla.
Môj starký mi nikdy nevedel prejaviť lásku. Ale cítila som, že mňa má veľmi rád. Ale nikdy mi to nepovedal.
Môj otec mi zničil moje sebavedomie a neviem byť ako ostatné ženy - samostatná a sebavedomá.
Môj priateľ mi hovorí, že mňa priťahujú muži ktorí sú dominantný a majú moc nad ženou. Len muž má prvé a posledné slovo a žena je mužovi poslušná. Povedal mi, že či chcem opakovať chyby mojej matky. Ja som bola vychovávaná bez lásky - otca a matky. Tvrdé hádky boli deň čo deň.
Ale môj priateľ chce seberovnú partnerku ale ja taká nedokážem byť. Moja výchova a môj vzor a ku mne prístup bol iný ako mala väčšina žien. Ja neviem a nechcem rozprávať v spoločnosti ľudí a hlavne kde je veľa mužov. Môj priateľ ma chce silou mocou zmeniť. Chcel aby som som nosila minisukne, minišaty a šortky. A kvôli tomu sme sa hádali celé roky. A teraz máme konflikty pre erotické prádlo a prečo mu nehovorím horúce erotické slová.
Sme spolu od septembra 2009. Tri roky som bola najšťastnejšiou babou.
Aj mám psychicky ponížil a nebolo to jeden jediný raz. Boli to tvrdé arogantné slová.
A ráz v lete za mnou prišiel po práci. Potešila som sa. Povedal, že chce byť som ňou o samote. Chcel po mne sex. A ja som nemohla. A tak ma veľmi ponižoval a bol na mňa naštvaný. A ja som bola stupidná krava ktorá ho poslušná krava ktorá ho poslušne nasledovala. Išiel ma odprevadiť na stanicu.
Celú cestu som v autobuse po tichu plakala. Cítila som ťažobu a strašný smútok. A potom som pociťovala malú úzkosť. Keď som bola sama spustil sa plač a slzy mi tiekli po lícach. Povedal, mi, že ako žena som na nič, lebo neviem vzrušiť muža a neviem splniť žiadne erotické túžby muža. Je mi s toho zle.
A ja neviem, keď máme spolu intímnosti a po orgazme chcem žalostne plakať a veľmi sa hanbím. A keď som sama cítim hanbu.
Sme spolu 9 rokov a sme len partneri - frajeri či čo to je za vzťah. On ma chce zmeniť.
Myseľ je slabá.
Ja mám veľmi veľké pochybnosti o budúcnosť. Ožení sa som ňou. A keď áno aké budeme mať manželstvo? A budem šťastná??
Keď si spomeniem a predstavím si s nim manželstvo - hádky. Neviem, možno mám bujnú fantáziu.
Mali sme spolu stretnúť ale on chcel by som ňou o samote. Ale mne prišla menštruáciu tak povedal, že sa stretneme na budúci víkend keď nebudem mať svoje dni.
A keď mi kúpi darček ktorý mi urobí radosť a potom po mne intímnosti. - sex.
A ja poviem ako chceš ty. To čo chceš ty urobím.
Ale vždy ma vypočuje a pomôže a stoji pri mne aj v dobrom aj v zlom. A vždy mi hovorí, že nikdy nenájdem takého dobrého muža aký je on. A hovorí mi najhoršie chyby jeho expriateľky. Myslí si, že on je najlepší od všetkých mužov. A stále ma presviedča aby som zostala s ním.
Ja som mu napísala aj SMS, že sa s ním rozchádzam a že to nemá zmysel ďalej pokračovať. A veľmi som plakala. Nedokázala som to urobiť. A mali sme pár konfliktov a nedorozumení. A ja som mu povedala, že ho mám rada a to je všetko. Vyčítal mi, že nemal som ňou dlho sex.
Ja som emocionálne slabá nedokážem urobiť krok dopredu. Nemám rada lúčenie.
A mala by som ďalšie obavy, že každý vzťah by mi krachol a ja by som ostala bez muža a detí a mala by som 40 rokov. Moje myšlienky sú veľmi zlé a smutné. A taká je aj moja nálada.
A priateľ sa ma pýtal, že či nemám niekoho iného. Alebo či si nehľadám niekoho iného.
Jedna moja polovica chce byť pri priateľovi a druhá moja polovica si chce nájsť niekoho iného. Taká je pravda.
Čo si o tom myslíte?