Má vodič stojaci na Stopke v meste predpokladať, že ....

Defcon

Skutocnost priameho ovplyvnenia vykonu motora podla polohy plynoveho pedalu som si vsimol necelych 10 rokov po ziskani vodicaku. -)
Dovtedy som tam daval tehlu a rychlost som reguloval rucnou brzdou.-))

Defcon

Lebo pri rozbehu zatazis motor, a vykon motora ovladas ty plynovym pedalom. Ak by si plynovym pedalom pridal viac vykonu, tak otacky motora stupnu aj pri rozbehu

SPOR

GOING jasné nárast toho zrýchlenia 1m/s. Logické, pretekári sú v tom asi pri štarte namakaní aj motorkári. Tam pri štarte môžu získať navrch.

GOING

SPOR, viac ma o tejto hodine už nenapadá.

Pri nehodách sa to rieši odvíjaním spätného deja podľa deformácií a koncovej polohy vozidiel a z toho sa dá určiť aj nárazová rýchlosť vozidiel. Rýchlosť vozidiel a kinetická energia vozidiel býva po náraze spotrebovaná na deformáciu, zarotovanie a prípadne dojazd vozidiel do zastavenia atď. .

Uvedený príspevok nerieši príčinu dopr. nehody vozidla ale izolovane iba dynamickú technickú príčinu/odchylku od teoretického výpočtu (rovnováha síl pri rozjazde) a prečo ku sporom dochádza.

Sporná bola prejdená dráha pred tým stojaceho/nestojaceho vozidla na stopke a teda aj jeho koncová max. rýchlosť po rozjazde. Vozidlo môže v rozpore so známymi/udanými technickými údajmi o vozidle prejsť napr. o 0,05 – 0,4m dlhšiu dráhu, čo úplne postačuje na jeho prienik do jazdného koridoru vozidla idúceho po hlavnej ceste a nemôže byť pochýb o tom, že vozidlo mohlo stáť a mať teda rýchlosť 0km/h. (napr. uvedená dráha bola vypočítaná z údajov experimentálneho merania u vozidla s merným výkonom 0,058 kW/kg).
Prečo tomu tak je ?

Problém býva s dokazovaním a výpočet býva nepresný a mimo reálny stav. Pri rozjazde vozidla, ktoré stálo na stopke a uskutočnilo rozjazd sa na výpočet Teoretickej hodnoty max. zrýchlenia vozidla používa technický údaj / katalógová hodnota: Max. točivý moment motora uvedený výrobcom u konk. vozidla, napr. 150Nm.

U vozidla s manuálnou prevodovkou môže točivý moment na výstupe spojky krátkodobo narásť až na 1,28násobok maxima toč. moment motora (1,28 dimenzia novej spojky kat. voz. M1). Ak má motor Max. toč. moment 150Nm, pri zopínaní spojky jeho nárast môže byť až 28%-tný, čomu prináleží hodnota toč. momentu prenesiteľného spojkou až 192Nm. Teda pri. bezp. súč spojky 1,28 je spojka schopná preniesť 192 Nm .
Tento nárast točivého momentu pri rozjazde vozidla s manuálnou prevodovkou si možno vysvetliť poklesom otáčok motora v momente zopínania spojky, ktorý sa získa z kinetickej energie rotačných a posuvných častí motora . Čas bol experimentálne meraniami zistený a pohybuje sa okolo 0,15s .

Technicky prenesiteľný Max. točivý moment na výstupe spojky skutočný je:
192Nm = 150Nm + 42Nm
150Nm = max. točivý moment motora so spaľovania paliva
42Nm = max. lim. hodnota nárastu točivého momentu získaná z kinetickej energie pohyblivých mechanických častí motora v čase od okamihu zopínania spojky až do okamihu zopnutia spojky (0,15s).

Treba si uvedomiť, že uvedený rozsah točivého momentu 0-42Nm a uvedené využitie mechanickej energie je závislé od techniky jazdy vodiča/ rozjazdu vozidla.

Z uvedeného dôvodu, vozidlo pri rozjazde môže dosiahnuť vyššiu rýchlosť a preto v sledovanom čase prejde aj dlhšiu dráhu, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj väčšie prekrytie vozidiel pri náraze.
V reálnych číslach u vozidla s man. prev. s výkonom motora 100PS a poh. hmotnosťou 1325kg, znamená nárast prejdenej dráhy 30-40cm v porovnaní s teoretickou vypočítanou prejdenou dráhou vozidla, čo presne môže byť spornou otázkou: Či vozidlo na stopke zastavilo alebo nezastavilo ?

To znamená, že TEORETICKÁ hodnota maximálneho zrýchlenia vozidla pri rozjazde sa v praxi počíta iba zo získanej časti energie spáleného paliva a z podielom nárastu hnacej sily získanej z kinetickej energie hybných častí motora (pri zopínaní spojky) sa vôbec nepočíta/ neuvažuje.

U meraného vozidla bola vypočítaná Max. Teor. hodnota zrýchlenia: 3,53m x s-2
a meraním zistená Skutočná hodnota zrýchlenia: 4,50m x s-2 , ktorému po výpočte prislúcha točivý moment 192Nm na vstupe do prevdovky.
To znamená, že v niektorých prípadoch na stopke vozidlo skutočne zastavilo ale podľa zaužívaných znaleckých výpočtov použitých v praxi, nezastavilo.

Uvedené zistenie platí iba pre manuálnu prevodovku. Pri automatickej prevodovke a klasickom rozjazde z voľnobežných otáčok, roztáčanie/zrýchľovanie mechanických častí motora (rotačných, posuvných..) pôsobí pri rozjazde vozidla naopak ako odpor/brzda.

Indy

GOING
fíha. Nová spojka má 8000km a ani som si neuvedomil tento efekt. Asi to nastane keď spojka poriadne zastŕpa, mám man. prev.

GOING

Indy
toto nerieši príčinu dopravnej nehody :

Je to možné aby si rozjazd uskutočnil so zrýchlením vozidla t.j. s vyšším točivým momentom na výstupe spojky s akým disponuje tvoj motor. Pri maximálnom využití točivého momentu motora zo spaľovania paliva a správnou technikou rozjazdu vodiča, pri rozjazde s manuálnou prevodovkou dochádza k využitiu aj kinetickej energie z posuvných a rotačných častí motora (pôsobí ako zotrvačník ktorý odovzdáva energiu).

Deje sa to od okamihu zopínania spojky až po úplne zopnutie (namerané 0,15s).Táto kinetická energia zotrvačných hmôt sa potom pripočítava k točivému momentu motora, získaného zo spáleného paliva. Prírastok točivého momentu môže byť u vozidiel kat. M1 až 28% a je limitovaný koef. bezpečnosti spojky a je závislý hlavne na technike jazdy/rozjazdu vozidla.
Znamená to vyššie zrýchlenie, rýchlosť aj prejdenú dráhu, ktorá môže byť napr. 5,10,20,30cm. To znamená, že si na stopke mohol zastaviť a rozbehol sa nad uvádzané parametre vozidla.

Preto nárast dráhy 20-40 cm z uvedeného javu, stačí aby si urobil prienik do jazdného koridoru vozidla idúceho po hlavnej ceste a bol v rozpore z teoretickými výpočtami znalcov vychádzajúcich iba z max. točivého momentu motora, ktoré s takýmto nárastom hnacej sily na kolesách i keď krátkodobým nepočítajú.