SPOR, viac ma o tejto hodine už nenapadá.
Pri nehodách sa to rieši odvíjaním spätného deja podľa deformácií a koncovej polohy vozidiel a z toho sa dá určiť aj nárazová rýchlosť vozidiel. Rýchlosť vozidiel a kinetická energia vozidiel býva po náraze spotrebovaná na deformáciu, zarotovanie a prípadne dojazd vozidiel do zastavenia atď. .
Uvedený príspevok nerieši príčinu dopr. nehody vozidla ale izolovane iba dynamickú technickú príčinu/odchylku od teoretického výpočtu (rovnováha síl pri rozjazde) a prečo ku sporom dochádza.
Sporná bola prejdená dráha pred tým stojaceho/nestojaceho vozidla na stopke a teda aj jeho koncová max. rýchlosť po rozjazde. Vozidlo môže v rozpore so známymi/udanými technickými údajmi o vozidle prejsť napr. o 0,05 – 0,4m dlhšiu dráhu, čo úplne postačuje na jeho prienik do jazdného koridoru vozidla idúceho po hlavnej ceste a nemôže byť pochýb o tom, že vozidlo mohlo stáť a mať teda rýchlosť 0km/h. (napr. uvedená dráha bola vypočítaná z údajov experimentálneho merania u vozidla s merným výkonom 0,058 kW/kg).
Prečo tomu tak je ?
Problém býva s dokazovaním a výpočet býva nepresný a mimo reálny stav. Pri rozjazde vozidla, ktoré stálo na stopke a uskutočnilo rozjazd sa na výpočet Teoretickej hodnoty max. zrýchlenia vozidla používa technický údaj / katalógová hodnota: Max. točivý moment motora uvedený výrobcom u konk. vozidla, napr. 150Nm.
U vozidla s manuálnou prevodovkou môže točivý moment na výstupe spojky krátkodobo narásť až na 1,28násobok maxima toč. moment motora (1,28 dimenzia novej spojky kat. voz. M1). Ak má motor Max. toč. moment 150Nm, pri zopínaní spojky jeho nárast môže byť až 28%-tný, čomu prináleží hodnota toč. momentu prenesiteľného spojkou až 192Nm. Teda pri. bezp. súč spojky 1,28 je spojka schopná preniesť 192 Nm .
Tento nárast točivého momentu pri rozjazde vozidla s manuálnou prevodovkou si možno vysvetliť poklesom otáčok motora v momente zopínania spojky, ktorý sa získa z kinetickej energie rotačných a posuvných častí motora . Čas bol experimentálne meraniami zistený a pohybuje sa okolo 0,15s .
Technicky prenesiteľný Max. točivý moment na výstupe spojky skutočný je:
192Nm = 150Nm + 42Nm
150Nm = max. točivý moment motora so spaľovania paliva
42Nm = max. lim. hodnota nárastu točivého momentu získaná z kinetickej energie pohyblivých mechanických častí motora v čase od okamihu zopínania spojky až do okamihu zopnutia spojky (0,15s).
Treba si uvedomiť, že uvedený rozsah točivého momentu 0-42Nm a uvedené využitie mechanickej energie je závislé od techniky jazdy vodiča/ rozjazdu vozidla.
Z uvedeného dôvodu, vozidlo pri rozjazde môže dosiahnuť vyššiu rýchlosť a preto v sledovanom čase prejde aj dlhšiu dráhu, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj väčšie prekrytie vozidiel pri náraze.
V reálnych číslach u vozidla s man. prev. s výkonom motora 100PS a poh. hmotnosťou 1325kg, znamená nárast prejdenej dráhy 30-40cm v porovnaní s teoretickou vypočítanou prejdenou dráhou vozidla, čo presne môže byť spornou otázkou: Či vozidlo na stopke zastavilo alebo nezastavilo ?
To znamená, že TEORETICKÁ hodnota maximálneho zrýchlenia vozidla pri rozjazde sa v praxi počíta iba zo získanej časti energie spáleného paliva a z podielom nárastu hnacej sily získanej z kinetickej energie hybných častí motora (pri zopínaní spojky) sa vôbec nepočíta/ neuvažuje.
U meraného vozidla bola vypočítaná Max. Teor. hodnota zrýchlenia: 3,53m x s-2
a meraním zistená Skutočná hodnota zrýchlenia: 4,50m x s-2 , ktorému po výpočte prislúcha točivý moment 192Nm na vstupe do prevdovky.
To znamená, že v niektorých prípadoch na stopke vozidlo skutočne zastavilo ale podľa zaužívaných znaleckých výpočtov použitých v praxi, nezastavilo.
Uvedené zistenie platí iba pre manuálnu prevodovku. Pri automatickej prevodovke a klasickom rozjazde z voľnobežných otáčok, roztáčanie/zrýchľovanie mechanických častí motora (rotačných, posuvných..) pôsobí pri rozjazde vozidla naopak ako odpor/brzda.