Ahojte, som momentálne v ťažšej situácií. Objektívne nie je asi taká zlá, ale ja mávam dosť zlé pocity z toho. Som sa odsťahovala od rodičov ale nedarilo sa mi, prišla som aj o vzťah. Ked som bola doma zase som sa pohádala s mamou, zranilo ma že sa ku mne správala ako k decku. Chcela som sa natrvalo vrátiť, ale teraz po pár dňoch som si to rozmyslela. No mimo rodičov ma čaká samota a iné problémy. Nejako som sa z toho zrútila a začala som opäť závisláčiť na masturbácií. Zakaždým sa snažím vsugerovať si pozitívne myšlienky a byť silná, pár dní sa mi to aj darí..mám veľmi dobré dni..ale potom zrazu..prepadnú ma zlé myšlienky, a v ten deň nič nespravím len plačem, masturbujem a utápam sa v sebaľútosti, pokúšam sa povedať si niečo pozitívne a vzchopiť sa...ale nemám dosť síl..a znova som v tej svojej kaluži...chodila som aj k psychologičke a bolo to lepšie, ale potom sa to znova vrátilo...neviem či potrebujem psychiatra....cítim sa bez takej životnej sily "vzchopiť sa" a ísť ďalej..nepripúšťať si kritiku rodičov, vedieť žiť aj s ňou....byť sebavedomá...veľa vzťahov mi tiež nevyšlo...keď chalani zistia aká som vo vnútri a aké mám psych. problémy a ťažko veci prežívam, väčšinou ma nechajú....a tak strácam nádej že príde vzťah ktorý takto neskončí a bude úspešný....cítim sa slabo a bezradne a neviem ako si z tejto žbrndy pomôcť...
ako sa vám podarilo prekonať psyc. problémy?
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
...myslím, že najlepšie si je pomôcť sám, ak cítiš, že na to už nemáš sily, vtedy je dobre niekoho vyhľadať...na začiatok niekoho komu dôveruješ, nemusí to byť hneď psychiater,,,ten by ti predpísal lieky a to je cesta do záhuby väčšinou...venuj sa viac sebe...prečítaj s niečo, pozri dobrý film ktorý zasiahne tvoju dušu...pozor na kvalitu jedla, ktoré je úzko späté s psychikou....dá sa to...ja bývam tiež nie ok...ale stlačil som to na pomer 10mesiacov skvele....2 mesiace horšie...je to dosť o pozorovaní seba...jediný kto ti vie naozah pomôcť si ty,,,na to nikdy nezabúdaj!
A zistila som co všetko dokážu ľudia. Tak som sa od ich správania dištancovala.Tu nejde o sebavedomie a bojovnosť tu ide že pozerám na ich správanie. To ja radšej budem zavretá medzi 4 stenami a jesť banán, ale mňa ťažko dostanú medzi ludi.
Pag ale tu nejde o zosypanie, tu ide o to, že životu som povedala mne takéto úlohy nedávaj riešiť. A mňa celý deň umývať podlaha už nebaví. Zase sa snažím zase príde niekto kto mi to pocapka.
Treba stále niečo robiť, počúc betonárskymi prácami za rána až po štrikovacie práce k večeru (neverte tomu). Občas už tiež ničomu nerozumiem a už som sa viackrát zosypal. Príslovie pre dnešok: kto poštopká ponožku, poštopká aj ranu. Dajme tomu druhé príslovie pre dnešok: aký išiel, takého našiel a tretie príslovie pre dnešok: clown is not brown.
Ale keď máš silu tak sa nevzdávaj. Možno sa Ti to podarí. Každý máme iný osud. Ja som taka povaha že ja sa s nikým naťahovať nebudem.
No ja som sa pravdupovediac vzdala. Životu som povedala ja takéto úlohy riešiť nebudem. Áno dal si ma sem, ako ten život, no tak budem tu. Inak som mala v živote úplne iné plány.
To ma mrzí..ja sa tiež už asi 7 rokov snažím dostať z toho..mám obdobia kedy som relatívne hore a badám pokrok..ale potom sa vždy opäť zrútim ked sa nakopí stres...a tiež som taká bezradná či existuje spôsob vyjsť toho
Ja neviem co sa odo mňa očakávalo, teda život ale som v nemilosti, závislá na cigaretach, bez práce, bez záujmov, moje snahy boli o lepší život a prišiel osud a povedal mi ze nie nemáš právo. Tak robím co môžem a vladzem.
