Kde je u vas hranica ludskosti a odpustania a kde pouzivate zdavy rozum? Ako sa spravate po rozchodoch? Odpustate si, snazite sa udrzat dobre vztahy s byvalymi ci vsetko zle co vam urobili znamena, ze uz s takym clovekom nechcete ziadny kontakt nikdy?
Ake problemy by ste povazovali za ok, ze odpustite to zle a zostanete kamaratmi? Ozvete sa po nejakom case byvalym, chcete pocut, ze prepac, ze som ti vtedy tak ublizil klamal ta, podviedol atd, zabudnete na to, dokazete byt kamarati, ci to je naozaj hlupost odpustat chlapom a tu ziadna ludskost a reci o odpustani nema miesto, treba ukazat zensku hrdost?
A ked ma clovek sviatok, vianoce su, zomrie im niekto, zabudnete vtedy na to zle, ci ste tvrdi a ani to neznamena, ze budete odpustat a nechcete ziadny kontakt s clovekom, ktory vam ublizil, neozvete sa mu?
Odpustate muzom ci nie?
Odpustam, nezabudam. Aj ked by som velmi chcela zabudnut, tak sa neda lebo to bolo veĺmi zle co urobil .. ale zasluzime si druhu sancu
S jednym byvalym som obcas v kontakte ale to sme sa rozisli v dobrom lebo sme videli ze sa k sebe nehodime a kazdy chceme od zivota nieco ine. Nikdy sme si neublizili. S dalsimi troma byvalimi v kontakte nie som lebo ti mi ublizili. A co sa tyka toho co vo vztahu tolerovat a co odpustit, tam je ta hranica ze ci si ma vazi a ma ma rad a len spravil chybu alebo ci mi chce vedome ublizovat, nevazi si ma a som mu uplne lahostajna.
ak si muž nevaži partnerku ako ženu, ani ako matku svoich deti, alebo ako matku svojich petencialnych deti tak nie. Nikdy!
Nekontaktovat byvalych.Je tam riziko,ze sa ti pripomenu aj pekne veci a zit v minulosti je strata casu.Viem,ze niektorym tvojim ex sa mohli stat aj nespravodlive veci,ale tak to uz chodi v zivote,nie su jedini,aby si nesklzla do lutosti,sucit pomaha,ale lutost nie.Na druhej strane v sebe drzat hnev tiez nie je dobre,skodis sebe.A to ze budes v kontakte s ex este neznamena,ze ti to pomoze v odpusteni.Ja by som ti radila jednoducho nechat to tak a ak mas nespracovane emocie tak riesit sama v sebe,pripadne hladat cinnosti a inych ludi,ktori ti v tom pomôžu.
Odpustenie je len tvoj postoj.
Je to tvoja nespracovaná emočná / hlavová záležitosť a zbytočné napätie, ktoré si berieš so sebou a ako minulosť ťa blokuje v napredovaní v budúcnosti.
Nevysporiadané veci/záležitosti z minulosti blokujú našu budúcnosť. Sme ňou zaťažení.
Ber to ako môj názor a skúsenosť, nie poučovanie.
Je to na tebe.
neexistujú jednoznačné pravidlá. Asi je to aj o tom, že ak niekto veľmi ublížil, tak si to pri takýchto kontaktovaniach človek pripomenie. Záleží od rozchodu, aký bol. Ak sme sa len zhodli, že sa k sebe nehodíme ešte predtým, ako by došlo k nejakému vzťahu, tak si prečo z času na čas nezavolať, a neporozprávať sa, veď sme si boli toho času blízki, rozumeli sme si, len boli určité okolnosti, ktoré nám zabránili, aby z toho bolo viac. A keď sme si boli blízki a ja potrebujem blízkeho človeka, tak mu zavolám a poviem, čo chcem, a aj on mne.
Ale keď niekto vyslovene a úmyselne ublížil, niet dôvodu ho kontaktovať. Resp. ak sa on ozve, na narodeniny, meniny, ok, revanš.... ale nič viac. Nebude zo psa slanina.
