Ahojte. Mam problem ktory ma trosku trapi uz dlhsiu dobu. Ked som skoncila strednu velmi som chcela aby sme si s mojim vtedy este priatelom spravili najskor dietatko a az potom by som sla na vysoku. Po dietatku som velmi tuzila a nechcela som ist na vysoku. Mam rada rodinny zivot. Nebol z toho nadseny ale nakoniec sme sa dohodli ze najskor deti. Prislo prve, druhe a ja som akosi na skolu za tych 5 rokov aj zabudla... ked som zistila ze som zase (tretikrat) tehotna vedela som ze na skolu sa uz necitim a popri troch detoch by som ju iste ani nezvladla. Moj muz vzdy dobre zarabal a vedel sa o nas postarat aby nam nechybalo. Teraz ked uz aj nas najmensi drobcek Tobiasko isiel do skolky zacala som sa doma citit trochu sama. Manzelovi som povedala ze by som chcela pracovat no on s tym vyslovne nesuhlasi a nezela si to. Vraj som mala na to mysliet ked som nechcela ist na vysoku ze teraz su aj deti aj on takto zvyknuti a nebude sa to menit. Chapem ho a viem ze sa o nas vzdy staral ale aj tak by som rada vyvetrala hlavu pracou. Poradte mi prosim mam ho vobec este prosit alebo radsej sa prisposobit potrebam nasej rodiny?
Chcela by som sa zamestnať
Ono je sice pekne ze ta muz zivi a ty sa staras o rodinu a domacnost ale treba mysliet aj na buducnost a mat zadne vratka. V dnesnej dobe sa casto stava ze muz rodinu opusti, uz ti nebude platit nic, max. vyzivne. A moze ti aj zobrat deti a vtedy by si vyzivne ty musela platit jemu. Budes uz mozno stara, nebudes mat ziadnu prax, nikdy si nikde nepracovala, z coho budes zit? A nebudes mat ani ziaden dochodok. To ze tvoj muz, v tom case byvaly cely zivot dobre zarabal ti bude absolutne na nic. Aj z tohto dovodu je dobre najst si pracu a nielen nejaky kruzok ci hobby.
silwia: ti to velmi jednoducho vysvetlim. chlap rodinu zivi, zena sa o nu stara. akonahle sa zena zacne spolupodielat na ziveni rodiny, tak zacne pozadovat po chlapovi, aby sa zacal spolupodielat na starostlivosti o rodinu... a tu je kamen urazu
ked autorka spravi tak ako jej radim, ze vezme ciastocny uvazok a ukaze svojmu muzovi, ze sa nic nezmenilo, tak to bude mat v pohode. akonahle zacne po nom chciet, aby nosil deti do skolky, uvaril raz dva razy do tyzdna, nebodaj zacal zehlit, lebo ona chodi do roboty a nestiha, tak jej to samozrejme neprejde.
ja niektorych chlapov asi nikdy nepochopim!Ako co je na tom,ze si chces trochu zarobit a chces prispievat korunkami aj ty do rodiny?
Je síce pekné, že by si sa chcela zamestnať, ale otázkou je, či by o teba zamestnávatelia mali záujem, keď si ešte nikdy nepracovala a máš 3 malé decká. Dnes je ťažké nájsť zamestnanie aj pre človeka s rokmi praxe a s VŠ a bez detí. Ty s tvojou "praxou" môžeš robiť akurát ako upratovačka, pomocná sila v kuchyni, či opatrovateľka detí. Na kancelársku prácu ťa určite nevezmú, dnes to už totiž nie je o triedení a zakladaní papierov a vybavovaní telefonátov, ako tu niekto písal. Takže si otvor napr. Profesiu a prečítaj si požiadavky v inzerátoch a rýchlo pochopíš aké máš možnosti.
Mňa by teda zaujímalo, kedy už konečne bude mať Pilcuk 50 rokov! :-D
No možnože keby si si tú prácu vyskúšala, tak by ťa to aj samú prešlo :-) obvykle to teda nie je žiadna veľká zábava. Navyše nevieme ako si na tom s možnosťami práce, tým že si ešte nepracovala a máš tri detičky.
Chápem, že už máš toho doma niekedy možno po krk a cítiš sa zrejme aj závisla na mužovi čo sa finančnej stránky týka a potrebuješ si prevetrať hlavu, no ako ti už aj nižšie radili, asi by som volila inú formu, nejaký krúžok, a pod., alebo keď už, skúsila by som tú brigádu, možno fakt ti to pomôže zistiť, že pracovať a unavená po práci sa ešte starať o domácnosť nie je med lízať.
Ty sama si chcela od muža rodinný život, nechcela si z toho dôvodu ďalej študovať, takže bola to tvoja voľba a on ti vyhovel, takže má svojím spôsobom právo neschvaľovať zmenu tvojho rozhodnutia. Určite má obavy, že už nebude mať zabezpečené doma to čo doteraz. Takže bolo by voči nemu férové nájsť nejaký kompromis. Na druhej strane, on by ťa tiež nemal držať pod zámkom a nútiť ťa vyhovieť iba jeho želaniam, inak budeš cítiť čoraz väčšiu nespokojnosť.
Vieš, niekedy je to až neuveriteľné, aký je človek tvor nespokojný. Nepáči sa mu ani tak, ani tak. Myslí si, že keď bude to a ono, keď sa zmení to a to, tak potom už bude spokojný. A keď sa to stane, je spokojný možno tak nejakú dobu, prinajhoršom krátku chvíľu a nepokoj prichádza opäť a tak dookola.
Možno netreba toľko vymýšľať a špekulovať a stačí si uvedomiť, že či už budeš pracovať, alebo budeš len doma, alebo robiť čokoľvek iné, dôvody na nespokojnosť sa vždy nejaké nájdu. Tým nemyslím, aby si si teraz kvôli tomu zúfala a vnímala to negatívne, ale práveže to človeka tak trocha oslobodí a ukľudní a je viac spokojný aj s tým čo sa deje a čo má práve teraz.
pokiaľ už máš detičky v škole a v škôlke tak nevidím problém v tom, prečo by si aspoň na 4 hodiny nemohla chodiť do práce...aspoň by si nebola stále zatvorená len doma...skús to mužovi nejako vysvetliť!
Nájdite s partnerom nejaký kompromis. V dnešnej dobe sa dá študovať aj externou formou, to znamená, že by si navštevovala VŠ iba cez víkend, kedy by partner tvoje povinnosti mohol prebrať za teba.
baska888: navrhni svojmu muzovi, ze si najdes skrateny uvazok - napr na 4 hodin denne. ked to nebudes zvladat, tak si najdes iba brigadu na par hodin tyzdenne. ked to budes zvladat, tak si najdes plny uvazok na 8 hodin. ono podla mna sama velmi rychlo pochopis, ze 8h v praci nie je med lizat, ked ta doma caka este starostlivost o rodinu.
pamataj, ze to nie je 8h, ale 8,5 s prestavkou, vacsinou kazdy zamestnavatel vyzaduje skorsi prichod aspon o 10-15 minut a ked nechodis do prace peso, ale musis ist dopravnym prostriedkom, tak musis mat i rezervu /keby boli zapchy alebo meskal spoj/. spolu s cestou sa dostavas na 10h denne uplne bez problemov. vela ludi chodi do prace len preto, ze musi. mizive percento stastnych ludi len preto, ze chcu. keby si dala 1 000 000 ludom na vyber, ze dostanu svoju vyplatu na ucet tak ci tak, ci do prace pridu kazdy mesiac, alebo do nej nepridu, tak podla mna by horko tazko 1000 ludi do svojej prace stale chodilo.
chlap rodinu zivi, zena sa o nu stara. to ze ty chces zacat chodit do prace a pomoct svojmu chlapovi rodinu zivit v nom moze vyvolavat obavy, ze budes zanedbavat svoju primarnu ulohu - starostlivost o rodinu a budes po nom vyzadovat, aby on ti so starostlivostou pomahal, ked ty mu pomahas so zivenim. toto bude jeho najvacsia obava, preto nechce, aby si sla do prace. to vidim na 90% istotku.
ukaz mu, ze chodis do prace a vsetko zvladas, ze sa absolutne nic nezmenilo. potom ti dovoli i full-time.
ak nebude suhlasit ani s brigadou / ciastocnym uvazkom, tak to vidim na manipulatora, ktory ta chce mat zavretu doma, bez kontaktu s okolim, ziarlivca, kt. by sralo, ze mozes stretnut ineho chlapa. tejto variante davam tych zvysnych 10% pravdepodobnosti.
este ti skusim otvorit oci: praca nie je jedine vychodisko. mozes sa venovat nejakym projektom, ktore maju podstatne vyssiu pridanu hodnotu ako robit niekde niekomu poskoka. mozes sa venovat charitativnej cinnosti - chodit do nejakeho hospica pomahat detom, venovat sa nejakym enviro aktivitam, skusit rozbiehat nejake projekty, z ktorych neskor sa moze stat biznis, mozes sa zacat venovat sportu ako to tu niekto spomenul, zacat sa ucit hrat na nejaky nastroj, moznosti je plno. moja polovicka napr chodi spievat do zboru, kedysi robila balet. ver mi, ze nieco take tvoj chlap oceni milionkrat viac ako to, ze niekam sa zavries do firmy a budes scanovat papiere od rana do vecera a zakladat do sanonov, dvihat telefony a odpisovat na maily.
