Dobrý vecer, asi sa potrebujem vyrozprávat, alebo si prečítať vaše názory a rady. V poslednej dobe si uvedomujem čoraz viac že so snúbencom mame veľa odlišného (alebo mám ja momentálne krízu a neviem ako ďalej?). Sme spolu už zopár rokov. Ano, mala som si všimnúť skôr...
On je úplný extrovert, všade kde príde robi zabávača, všetci ho majú radi, stará sa o seba až príliš na chlapa, skratka je obľúbený v spoločnosti. Ale ako chlap je absolútne nepoužiteľný.
Udržuje si postavu v posilovni, ale keď treba zdvihat ťažké veci, necha to robiť mna, ženu. Keď treba spraviť prace na dome, ak to ja nespravím tak to nebude urobene a aj keď ho k niečomu donútim tak to spraví tak zle, že mám ja robotu navyše. Keď treba pomôcť mojim rodičom hrabať trávu, rovno mi povie že to robiť nebude lebo sa mu nechce. Minule som ťahala ťažké kyble, robotníci na mna pozerali a hneď mi dobehli pomôcť, ten moj sa tváril že nevidi čo robím, inštaloval si ďalej xbox. Sama som bola naložiť skriňu a sama som ju dávala dokopy v noci. Takýchto príbehov mám desiatky, ak nie stovky. Keď prídem z prace, prvé čo robím hneď po ňom upratovať riady, nahadzane veci a tak ďalej. Poslednou dobou mi to strašne lezie na nervy a už nevladzem dokola všetko robiť od ženských prác po tie muzske. Už ani neviem byt k nemu mila a laskava. On jednoducho makať nikdy nebude.
Najhoršie na tom celom je že som nahodou stretla jedného muža z minulosti s ktorým sme skoro tvorili par. A ešte len vtedy som si všimla čo všetko ten moj nerobí. Ten muž mi otvoril dvere a pustil ma ako dámu dopredu. Toto som nezažila ani nepamätám. Rozprávali sme sa 3hodiny a ani neviem ako to ubehlo. Rozišiel sa nedávno s priateľkou. Keď som počúvala čo všetko pre ňu robil a ako sa k nemu aj napriek tomu správala,,,už len to že montoval nabytok do ich bytu a nerobila to ona je pre mna nonsens. Zaviezol ma domov, keď som chcela vystúpiť, vyskočil z auta a otvoril mi dvere. A potom ešte čakal dokym zájdem do vchodu. To sú pre mna úplne neuveriteľne veci a nechápem prečo som si take veci u môjho nevsimla skôr a neukončila to už dávno. Je možné že ma to prejde? Že to je len kríza po rokoch? Čo mám robiť? Dúfať že sa moj spamätá a začne robiť tie mužské ťažké prace, alebo ho to mám naučiť? Ja sa len strašne bojím toho že by mi to rodicia neodpustili a tiež všetci známi. Viete ten moj je síce strašne zábavný v spoločnosti a všetkých si vždy získa a je naozaj pekny muž,ale stokrát radšej by som brala nejakeho tichého hoci aj škaredého muža, len aby bol galantný a ochotný mi aj pomáhať. Ja už nevladzem všetko robiť sama, a bojím sa toho čo by bolo keby mame deti. Vtedy by som sa už asi úplne zosypala.
kríza či rozchod?
Snúbenec sa zrejme nezmení a spokojná v takomto vzťahu nebudeš. Z toho druhého vidíš zatiaľ len pozlátku a nepoznáš ho až tak. Spokojnejšia budeš, keď zo vzťahu so snúbencom vystúpiš. Že čo by priniesol ten druhý, keby to bol vzťah, nevie zatiaľ nikto.
Obavam sa, ze sa nezmeni. Vymenit za normalneho, nebrat si ho lebo to budes mat na cely zivot. Odpovedala si si na to uz sama: "stokrát radšej by som brala nejakeho tichého hoci aj škaredého muža, len aby bol galantný a ochotný mi aj pomáhať. Ja už nevladzem všetko robiť sama, a bojím sa toho čo by bolo keby mame deti. Vtedy by som sa už asi úplne zosypala."
A ver tomu, ze ak budes mat deti tak sama vsetko nezvladnes.
spolocnik.weebly.com LUXUSNÝ SPOLOČNÍK PRE ŽENY, PROFESIONÁLNY GIGOLO, MILENEC PRE DÁMY, MLADÝ ZAJAČIK, DON JUAN, TANTRA MASÁŽE, BRATISLAVA
nezmení sa, a neuved sa do omylu ako niektoré trúby, že "zmení sa po svedbe.." alebo "zmení sa ked budete mat decko"
to bude este horsie... si predstav ako popri tom vsetkom kojís, prebalujes, uspavas,..varis, peries, v deckom na pravidelne ockovania, kontroly, sona noziciek... vsetko sama...!
preč od takeho m*a*g*o*r*a, tu nie je čo riešiť,
Som chlap. Poviem ti že chlapa nikdy nepreučíš. Tebe sa to ani nepodarí a on to ani nechce. Polož si otázku v opačnom garde. Preučí ťa nejaký chlap? A chceš to aby ťa preučil? Tak vidíš. Lepší nebude. Takého nemakačenka, ktorého zaujíma nejaký podrbaný xbox by som nakopal a vyrazil ako z domu tak zo života.
Nie, nieje jednoduche odísť z niekoľkoročneho vzťahu. Ale podľa teba bude jednoduchšie ďalších x rokov v takom vzťahu zotrvávať? A čo rodina a kamoši? Veď oni s ním nežijú, nevedia aký je a čo tebe na ňom vadí. Radšej budeš nešťastná, aby si uspokojila svoje okolie? Sprostosť! Bojíš sa vyjsť zo zabehaneho stereotypu, bojíš sa niečoho nového a to je to najhoršie. Možno ani ten ďalší nebude ideálny, ale podľa mňa sa k sebe viac hodíte, rozumiete si, tak neváhaj. Život je len jeden a zbytočne ti utekajú roky pri kom niesi šťastná. Začni si vážiť samu seba a maj sa rada, a viac nedopust aby sa niekto správal k tebe tak bezohľadne. Dopraj sama sebe lásku, a dovoľ aby ťa aj druhí milovali. Veď si to zaslúžiš, každý si to zaslúži!
Nebud zbabela ked chces byt stastna. Teraz nie si spokojna a ani stastna, ze s inym budes ti nikto nezaruci. Ja by som ale neostala. Predstav si ze mate deti, ako by to asi vyzeralo. Daj na svoju intuiciu, vela zien ju vobec nepocuva. Skus ist na par dni niekam sama a bud len so svojimi myslienkami. Ja som odisla z 3,5 a potom aj z 2,5 pol rocneho vztahu a ostala som sama. Potom ten prisiel ten pravy s ktorym sa dalo ratat aj do zivota, presli 4 roky a uz sme manzelia.
to je život :P raz si hore, raz si dole
tak si v takom vztahu bud, ale potom sa nestazuj.
Váham preto lebo nie je pre mna jednoduché len tak odist z niekoľko ročného vzťahu, ano uvedomujem si že všetky tieto veci nie sú vôbec normálne, a zas na druhej strane sú aj tie pekne chvíle. Stále rozmyslam či to nebudem ľutovať a či nebude ešte horšie s iným. Ak ma rozumiete, neviem čo skôr robiť.
