kríza či rozchod?

Dobrý vecer, asi sa potrebujem vyrozprávat, alebo si prečítať vaše názory a rady. V poslednej dobe si uvedomujem čoraz viac že so snúbencom mame veľa odlišného (alebo mám ja momentálne krízu a neviem ako ďalej?). Sme spolu už zopár rokov. Ano, mala som si všimnúť skôr...
On je úplný extrovert, všade kde príde robi zabávača, všetci ho majú radi, stará sa o seba až príliš na chlapa, skratka je obľúbený v spoločnosti. Ale ako chlap je absolútne nepoužiteľný.
Udržuje si postavu v posilovni, ale keď treba zdvihat ťažké veci, necha to robiť mna, ženu. Keď treba spraviť prace na dome, ak to ja nespravím tak to nebude urobene a aj keď ho k niečomu donútim tak to spraví tak zle, že mám ja robotu navyše. Keď treba pomôcť mojim rodičom hrabať trávu, rovno mi povie že to robiť nebude lebo sa mu nechce. Minule som ťahala ťažké kyble, robotníci na mna pozerali a hneď mi dobehli pomôcť, ten moj sa tváril že nevidi čo robím, inštaloval si ďalej xbox. Sama som bola naložiť skriňu a sama som ju dávala dokopy v noci. Takýchto príbehov mám desiatky, ak nie stovky. Keď prídem z prace, prvé čo robím hneď po ňom upratovať riady, nahadzane veci a tak ďalej. Poslednou dobou mi to strašne lezie na nervy a už nevladzem dokola všetko robiť od ženských prác po tie muzske. Už ani neviem byt k nemu mila a laskava. On jednoducho makať nikdy nebude.
Najhoršie na tom celom je že som nahodou stretla jedného muža z minulosti s ktorým sme skoro tvorili par. A ešte len vtedy som si všimla čo všetko ten moj nerobí. Ten muž mi otvoril dvere a pustil ma ako dámu dopredu. Toto som nezažila ani nepamätám. Rozprávali sme sa 3hodiny a ani neviem ako to ubehlo. Rozišiel sa nedávno s priateľkou. Keď som počúvala čo všetko pre ňu robil a ako sa k nemu aj napriek tomu správala,,,už len to že montoval nabytok do ich bytu a nerobila to ona je pre mna nonsens. Zaviezol ma domov, keď som chcela vystúpiť, vyskočil z auta a otvoril mi dvere. A potom ešte čakal dokym zájdem do vchodu. To sú pre mna úplne neuveriteľne veci a nechápem prečo som si take veci u môjho nevsimla skôr a neukončila to už dávno. Je možné že ma to prejde? Že to je len kríza po rokoch? Čo mám robiť? Dúfať že sa moj spamätá a začne robiť tie mužské ťažké prace, alebo ho to mám naučiť? Ja sa len strašne bojím toho že by mi to rodicia neodpustili a tiež všetci známi. Viete ten moj je síce strašne zábavný v spoločnosti a všetkých si vždy získa a je naozaj pekny muž,ale stokrát radšej by som brala nejakeho tichého hoci aj škaredého muža, len aby bol galantný a ochotný mi aj pomáhať. Ja už nevladzem všetko robiť sama, a bojím sa toho čo by bolo keby mame deti. Vtedy by som sa už asi úplne zosypala.