Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Neviem ovládať svoj hnev

Príspevok v téme: Neviem ovládať svoj hnev
namosurena

Dobrý večer. Mám 20 rokov a mám problémy s hnevom (niekedy aj s agresivitou).
Narodila som sa v rodine, v ktorej ma jeden človek, keď som mala 4 roky, začal biť a vyhrážať sa mi bitkou, ak som nespravila to, čo chcel.
Robil to, dokedy som nedovŕšila 15 rokov. Dovtedy som sa ho bála, lebo viem, že bol schopný zhodiť ma na zem a kopať ma.

Keď som bola staršia, trochu povolil, ale stále to bol provokatér. A to bol problém, kvôli tomu, čo mi robil, po celé tie roky, som začala byť k nemu výbušná a niekedy aj agresívna. Vyvrcholilo to, keď som mala 16. Nastúpila som na strednú, tam ma psychicky šikanovali spolužiaci (som samotárka, veľmi tiché dievča a mám sociálnu úzkosť - bojím sa komunikovať s človekom).
Takže sa moje problémy s hnevom a agresivitou ešte zhoršili a nastúpili aj depresie.
Doma, samozrejme, častá provokácia. Vtedy som sa ho už nebála, a tak som mu začala hovoriť pravdu do očí, čo si o tom, čo mi robil v detstve, myslím, drzo mu odsekovať atď. Samozrejme, som potom od neho dostala bitku (príde mi, že je to výbušný narcista) a tak to šlo stále dokola a trvá to doteraz.
Nie žeby som bola blbá, vedela som, že sa naštve, no ja som vtedy už nemala kontrolu nad svojou výbušnosťou. Vadí mi už len to, že je so mnou v miestnosti, tak radšej stále odídem.

Nedávno som začala pracovať, takže na odsťahovanie sa, zatiaľ peniaze nemám.

Takže sa zo mňa stal negatívne naladený človek, ktorý sa rozčuľuje pre každú maličkosť, ktorý je výbušný a agresívny, stráni sa ľudí, kvôli strachu z komunikácie, so všetkého možného, čo mi môžu urobiť a čo im v hneve, môžem urobiť ja.

Trochu si uvedomujem, že som výbušná, no neviem to ovládať. Po všetkom, čo som si, ako dieťa/teenager prežila, to ovláda mňa a ja si počas hnevu neuvedomujem, čo robím. Niekedy sa proste neovládnem a fyzicky zaútočím, no väčšinou mám len nutkanie zaútočiť.

Nepovažujem sa za zlého človeka, ale ani za dobrého. Viem, že mám aj temnú stránku, no vinu pripisujem ľuďom, ktorý ma takouto spravili.

Ako mám teda ovládať svoj hnev, aby som v budúcnosti nezaútočila na niekoho, koho budem mať rada (priateľov, rodinu...). Zatiaľ nemám ani jedno z toho. Ani priateľov, ani frajera, a myslím si, že mať ani nebudem, ale zázraky sa stávajú.

Benedick400

U nas boli policajti lebo môj otec sa obesil ako posledná sranicka.Do dnes ma živí moja matka lebo mám 52 rokov a cítim sa ako neschopák.Do nemocnice chodím predávať cigarety aby som mal na chlast.Škúlim račkujem skrátka dement.Nič som nedokázal a nič ani nedokážem lebo som nulový a taký aj zostanem.

Rozmyslam

Namosurena - naschval som pouzil zdrobneninu, aby som ta neurazil - nepomohlo :)
Moje detstvo - som z 5 deti, vsetci sme navzajom nevlastni surodenci. Bitky od cudzich chlapov, chlast, vsetko doma rozbite, chudoba, hlad. V skole posledny chudak, ktory si nemohol dovolit ist na vylety so spoluziakmi, lebo mi mama nevedela dat prachy na to, lebo vsetko prepila - skoncila na protialkoholickom. Spoluzuaci ma sikanovali, bili - bol som vycleneny z kolektivu. Policajti chodili za mnou do skoly, kvoli vypocuvaniu za bitky, ktore u nas doma boli na dennom poriadku. Jeden z jej druhov ma chcel vyhodit z 3. poschodia bytovky - dnu som mal iba lytka - drzal ma pod krk a visel som z okna. V 18 som musel odist z VS a aj z domu a zacat sa zivit sam. 10 rokov som sa liecil antidepresivami z toho. Nikdy som nebol agresivny a nahnevany na to, ze co sa mi stalo v zivote. Takze klud. Ludia si ma vazia a maju ma radi, rad im pomaham a vela ludi pomohlo mne. Treba zmenit vnutorne nastavenie z agresivity na dobro. Vsetko dobre ti zelam :)

ARMATA

Ja by som sa tiež z gadžovskými dilinami ani nebavil o čom??v zoologickej záhrade sú krajšie zvieratá ktoré si ale zaslúžia obdiv.Tupé dedynské žobrákové diliná nech sa venujú svojej komunite.Aj tak im s tých smradlavých papúl pyskov idú iba voloviny alebo smrad.Hehe

Sejla

namosurena, tiez si myslim, ze by si mala vyhladat dobreho psychologa a nevzdavat to s nim. Nauci ta rozoznavat a spracovavat tvoje city, bude to asi vela prace

namosurena

Rozmyslam:

Tak po 1. Nie je to tak vážne, aby si ma volal/a zvieratko, jasné ? Takže ma tak láskavo nevolaj. Mal/a by si sa naučiť slušnosti, pretože zrejme v sebe žiadnu slušnosť nemáš.

A po 2. Teba počas detstva asi nikto nemlátil a nevyhrážal sa ti bitkou, však ? V kuse.
Nikto ťa v škole nešikanoval, neponižoval, nerobil si z teba srandu, však ? Ak nie, nesúď a radšej si prečítaj vplivy takéhoto prostredia, na dieťa. Trochu psychológie ti neuškodí. Je veľmi zaujímavá.

Rozmyslam

A co si preboha primitivne zvieratko, ze sa nedokazes ovladat? Mysli na to, ze niekedy nevinne sotenie a nasledny pad hlavou na tvrdu zem maju fatalne nasledky a ty mozes skoncit v base - potom ti to dojde?

Pag

Všade samá chémia, nuž, keby som sa hoci len raz pokúsil o to, že by som prišiel ku svojim obľúbeným zvieratkám pod parou alebo s nejakým dezodorantom, tak asik by som to nejako neprežili. Zabili by ma. Ja som sa tých sršňov aj pýtal, že prečo tomu tak je, že vraj preto, lebo oni sú silnejší, tak buď budem držať hubu alebo môžem ísť.