Filozofická otázka. Má človek vôbec právo byť šťastný?
Keď čítam tie hlášky z Biblie. "Keď budete trpieť na zemi, potom budete mať blaženy život v nebi."
Budhizmus? "Duša si vyberá do akého prostredia sa narodí. A vyberá si sama aj skúšky a ako a kde bude trpieť. Keď duša trpí, tak sa vlastne učí."
To ako fakt? To keby som si zariadila tento svoj život po svojom, aby som sa mala teraz dobre, už nepôjdem do neba alebo sa moja duša v ďalšom živote narodí ako najväčší smoliar? Keď nemienim trpieť, ale chcem si užívať život, byť šťastná, žiť ako chcem, tak som nedosiahnem osvietenie?
Kto toto vymyslel?
