Zdravím.
Mám necelých pätnásť rokov a rozhodne si nedovolím povedať, že trpím depresiou, že mám veľa vážnych problémov, lebo viem, že ľudia niekde inde žijú omnoho ťažšie ako ja. Avšak som dieťa dnešnej doby a všetci vieme, že možno nie sme až tak psychicky a i fyzicky silní ako naši rodičia. A to je môj problém.
Moja mama od mojich jedenástich rokov ma snáď nenávidí. Možno nie je možné nenávidieť vlastné dieťa, avšak láska sa prejavuje inak.
S určitosťou môžem povedať, že nenávidí rodinu môjho ocina- svokra, švagriná, to sú témy, o ktorých sa v našom dome môže hovoriť iba v zlom a s nenávisťou.
Mama mi vyhadzuje na oči už dlho, že som ani ony dve. Že som po mojom ocinovi, že som nezodpovedná, že som klamárka, že si nevážim ľudí ale najmä, že som na peniaze. Ja nevravím, že nemám zlé stránky, no počúvať štyri rok deň čo deň urážky tohoto typu, to vám moc nepomôže.
Často sa kvôli tomu trápim. Po nociach plačem, v škole mám problém sa sústrediť, čo znamená, že známky mám dvojky a trojky, čo mojej mame nestačí (lebo študujem osemročné gymnázium a také deti majú byť inteligentné). Vnútri stále počujem mamin hlas ako mi nadáva do hlúpych kráv a ako mi hovorí, že v budúcnosti zo mňa nebude nič iné ako moja teta. Kričí po mne, drží ma hodinu i dve v miestnosti, kde ma núti rovno stáť a kričí stále za to isté. Ja nevládzem. Keď bývam sama, začínam bezdôvodne plakať, cítim sa smutná, nechce sa mi vracať domov. Ocino nebýva často doma, lebo cestuje a pracuje v zahraničí, nemám žiadnu oporu.
Mám problém sa zdôveriť kamarátom, lebo mi to nie je príjemné sa "obnažovať" pred cudzími ľuďmi.
Moji rodičia sa často hádajú. Teda, mama sa háda. Kričí, hádže predmety, rozbíja šálky, potom do hádky zatiahne mňa, nerozpráva sa so mnou celé hodiny, bezdôvodne mi dáva facky. Samozrejme, že o mojej neschopnosti a chybám najradšej hovorí snáď všetkým cudzím ľuďom, s ktorými sa stretneme.
Nie je mi to príjemné, necítim sa už dobre v prítomnosti vlastnej rodiny, cítim vnútri prázdnotu a nevládzem ďalej. Nechcem ľútosť, ale radu. Myslím si, že keby to nebolo naštrbené medzi rodičmi, mama by si tak nepodávala mňa. Ale ja neviem ako ich udobriť. Už mi napadlo si ublížiť. Avšak v mojich dvanástich rokoch som sa asi mala potrebu na veľkú chúdiatko, rezala som sa a teraz už sa bojím opäť do čohokoľvek spadnúť. Neviem ako ďalej.
Problémy s maminou
Som vďačná všetkým, ktorí si to prečítali celé a akýmkoľvek spôsobom reagovali. Môj ocino oči pred týmito problémami však nezatvára, jeho jediným problémom je, že sa snaží vidieť v ľuďoch len to dobré. Mame nadáva, že ma uráža, no nič s tým nezmôže, keď je preč. Sú v pohode napr týždeň, potom si mamina nájde nejakú hlúposť za ktorú sa rozkričí a pri kriku spomenie všetko, čo sa stalo za posledné štyri? roky. S bratom žijeme na poschodí v samostatnom byte a pravidelne tam neskoro večer príde a kričí. Ak nechcem problémy, musím byť ticho a počúvať, lebo potom si to odnáša aj brácha. Čo sa nadávania na ocovu family týka, ocino nechce mať problémy a preto to radšej nerieši. Nie je to ale tak, že by sa nesnažil čokoľvek vyriešiť. Snaží sa s ňou aj rozprávať ale podľa všetkého nie iba podľa môjho názoru, na vzájomnú dohodu treba dvoch.
No bohužiaľ. Tvoja mama ma problém sama so sebou, preto nedokáže vychádzať s ostatnými a nadáva na nich a zle sa k nim správa. Ma asi pocit že je o niečo lepšia. Ocino si vzal za ženu harpiu, a aby mal od nej pokoj, zutekal do zahraničia. Aby zarobil, a aby sa vedel o rodinu postarať. Myslím že on vie až veľmi dobre čo je ona zač, ale nijako to nerieši lebo sám sa s ňou nechce hádať a vie že by to nikam neviedlo. Mamina by mala navštíviť psychiatra, lebo to že hádže taniermi isto nieje v poriadku. Sú to záchvaty zúrivosti, a okrem faciek aby nespravila v tom amoku aj niečo horšie. Si ešte neplnoleta, tak s ňou musíš bývať. Určite to nechceš riešiť so socialkou, lebo by to všetko ešte zhoršilo. Neviem čo ti poradiť. Jediné asi len vyčkať do osemnástky a zutekať z domu. Možno aj tebe by pomohlo niekomu sa zdôveriť, niekomu komu môžeš dôverovať, aby si ten svoj problém doma mohla s niekým rozoberať a nie dusiť to v sebe.
Velmi tazko sa mi to citalo co opisujes, mas to iste velmi tazke, ale budes musiet si s tym poradit sama, najdi si cloveka vo svojom okoli ktoremu doverujes, napr. triednu ucitelku, keby sa jej porozpravala co doma zazivas, musela by hladat dajake riesenie, mozna by to riesila cez socialku, to jest cez UPSVAR, urcite by sa lady pohli, zjavne si svoju frustraciu zo zivota a manzelstva vybija mama na tebe, musis ju kazdopadne stopnut, ved toto ta poznaci na cely zivot, len to tak nenechavaj, hladaj cloveka, ktoremu sa zdoveris, urcite i psycholog by Ti dobre poradil. Prajem Ti uz len vsetko pekne v zivote a hlavne zabudnut na to co si doteraz prezila, bud silna a drz sa,zivot mas este pred sebou.
A tvoj otec na to ako reaguje ked je doma?? Ci vtedy maminka drzi hubu??? A ked vytiahne paty z domu tak sa zacne rozkrikovat na jeho rodinu za jeho chrbtom???? Ci ako to vlastne je???? Otec na to urcite nema dobry nazor, urcite mu vadi ze tvoja mater sa rozkrikuje na jeho rodinu a voci tebe sa chova takto ako sa chova....... ja ti poviem len jedno, prosim ta povedz uplne vsetko otcovi ak o tom nevie, popripade ju natoc na telefon ked bude mat zasa ten svoj amok a ukaz mu to, som zvedava ako sa bude tvarit a keby nahodou prislo na rozvod tak chod k otcovi........ som zvedava ako potom bude tvoja mamicka reagovat, ked si nevazi ze ma zdrave dieta a iba ho zbytocne traumatizuje......
Pomoc môžeš zatiaľ vyhľadať aj tuto, len sa nezačni rezať: www.ipcko.sk. Najbližšie keď príde otec domov, musíš sa mu zdôveriť, ako napísal Potakrv. On musí urobiť vhodné opatrenia. Tvoja mamina je chorá a ventiluje sa na tebe! Držím ti päste a prajem, aby si našla v sebe dostatok síl na prekonanie tohto ťažkého obdobia. : )
taktiez ti nic ine poradit vediem okrem vyhladania odbornej pomoci!
V prvomrade sa musíš zdôveriť oteckovi.Na výchovu sú predsa dvaja a to že je malo doma ho neospravedlní od povinnosti zaujímať sa o chod rodiny a o teba ako dcéry.A ako v poradí dva treba vyhľadať odbornú pomoc (psycholog)Treba na tom trvať.....Tvoji rodičia sú za teba zodpovedný a to že tvoj s mamina potrebuje tiež odbornú pomoc je krok tri.Zaklínadlo čáry máry alebo daj uvariť pierko havrana v slanej vode tu nepomôžu!
