Obcas sa mi snivaju tie iste sny. V momente ked sa mi sniva opakovany sen ktory sa mi trebars snival inu noc tak akoby citim ze uz som to zazila avsak pocas toho sna neviem ze to nie je skutocnost. Napriklad zase sa mi snivalo ako som sedela vonku na okne a chcela som skocit ale nie pre to ze by som sa chcela zabit ale pre to ze inak sa odtial dostat nedalo a vtedy som si opakovala ze uz som odtial velakrat skakala a nic sa mi nestalo ale ten strach v tom sne bol neskutocny. Ako som skakala tak som sa zobudila. Je to hrozne neprijemne lebo ta vyska bola vysoka a bolo to neskutocne realne a viem ze ten sen sa mi opakuje. Casto sa mi sniva ako ma priatel inu alebo ze ma uraza a vsetko je to take skutocne ze ked sa zobudim tak uvazujem nad tym ci sa to naozaj nestalo. Pritom moj realny zivot je celkom stastny.
Obcas sa mi snivaju tie iste sny
Potakrv
Sen je len sen ... zobudíš sa a to je podstatné
Nikto nieje zodpovedný za svoje sny ale je zodpovedný za to čo urobí v bdelom stave a to rozumne a rozvážne vo svojej slobodnej vôli ...
Mne sa toľko vecí už snívalo a čo ...
Za sen nenesieš ani vinu ani zodpovednosť , a tak to čo sa ti sníva nieje vôbec podstatné
A melatonín,že to čo sa ti sníva až tak moc neznamená? O duši toho asi veľa nevieš.......veď v snoch sa stretávame aj z inými ľudmi aj z inými časmi aj viných životoch ti čo si povedal je akokeby si tvrdil že človek je zo slivky...
Spánok je zmenený stav vedomia.V spánku sa vynárajú rôzne obrazy a deje z podvedomia .Podvedomie je úzko spojené z nadvedomým a snaží sa o kontakt z vedomím.Zbytočne to tu budem vysvetľovať lebo ten kto to chápe to nepotrebuje a kto to nechápe taj si bude aj tak trepať svoje hovadiny....
isté obdobie aj u mňa toto bolo, ale ja som neskôr prišla na to, že psychika bola mojím problémom
Sny sú kapitola sama o sebe. Ľudský organizmus má neskutočnú fantáziu. Keby mal takú fantáziu v bdelom stave tak je na Slovensku 5 miliónov umelcov :)
Mne sa roky sníval ten istý sen....zrejme ako alarm poukazujúci na niečo, čo mi "chýba". Som dieťa narodené po revolúcii a v 90tych rokoch už sme nemali gramofón. No nejaké platne bez využitia ležali v skrini. A strašne som túžil po gramofóne aby som si mohol tie platne pustiť. Rodičia samozrejme nechápali. Kto by v roku 2000 kupoval gramofón? Gramofóny boli na úpadku a pomaly sa nimi plnili zberné dvory. Ľudia to húfne vyhadzovali a nahradzovali "domácim kinom" z hypermarketu. Ach tá nostalgia, spomínate? :) A tak mne sa roky sníval sen o tom že som doma v skrini náhodou objavil gramofón. Čas šiel ďalej, ja už som začal disponovať vlastnými peniazmi a opäť sa mi "pripomenul" sen o gramofóne. Raz som to nevydržal, na internete som prebehol inzeráty a za pár dní už som bol majiteľom gramofóna z roku 1988. To vnútorné uspokojenie keď som si prvýkrát v živote pustil platňu, to si neviete predstaviť. To bol ten povestný "hrejivý pocit pri srdci". Už to bude 10 rokov, čo som kúpil prvý gramofón, pribudol k nemu druhý "súrodenec" a napočudovanie za 10 rokov sa mi už sen o gramofóne nesníval. Predtým som niečo také zažíval aspoň raz za mesiac.
U mňa to bolo jasné. Mozog si proste do snov prenášal nesplnenú túžbu. Ale v tvojom prípade je to ťažké vyjadriť sa. Žeby človek mal nesplnenú túžbu skákať z okna, to je blbosť, pokiaľ je duševne zdravý. Nie je to predsa len nejaký výjav z detstva? Malé dieťa sa dakedy vyklonilo z okna, uvidelo výšku, začalo sa báť a toto sa uložilo niekde do hlbokého podvedomia, odkiaľ to raz za čas vyplynie?
To čo sa ti sníva až tak veľa neznamená...
Je to spleť určitých faktorov ...
Stojí za otázku sa slepého opýtať , či sa mu niečo sníva ...
Alebo či existuje nejaký hluchonemý schizofrenik ...
Alebo či má hluchý nejaké hlasy...
A podobne
