Ľahko sa vytočím

Nie si ty stratený prípad, myslí ti to! : ) Hej, niečo z toho - vyjadrovanie, ale nie vždy to odráža vek pisateľa. Štýl písania máš viac než dobrý, do krátkej témy si zhrnula všetky dôležité skutočnosti, je to jasné, zrozumiteľné, pekná slovenčina, takmer bez chýb. Aj keď téma je ťažká, ale ja mám rada výzvy.
Chcem sa ťa ešte spýtať, či nemáš ochorenie štítnej žľazy, pečene alebo iné telesné ochorenie. Tak mi odpovedz aj na tie predchádzajúce otázky a ja sa ti ozvem, zajtra. Maj pekný zvyšok večera!

Omen - Podľa mňa, moje vyjadrovanie sa a prílišné rozoberanie. Myslím si, že u niekoho staršieho, by to tak nebolo. V tejto dobe to robia väšinou mladí ľudia.
A tak trochu aj štýl písania.

Neviem, či som sa trafila, no takto by som to zistila ja.

Skvelé! : ) Tak daj, podľa čoho som to zistila, som zvedavá!
Prvý krok si už spravila, priznala si svoje negatíva. Otázka znie: Chceš to zmeniť? Lebo len ty to dokážeš, len ty to musíš spraviť. Máš aj pozitíva, tie si prečo vynechala?

Omen - Áno, rozumela som. Tuším, podľa čoho si to zistil, ale pokračuj.

Tipovala som ti toľko, ale spýtala som sa kvôli tomu, aby som ti názorne predviedla, že sú ľudia, ktorí dokážu prečítať toho druhého bez toho, aby sa s ním naživo stretli, poznali ho. Pochopila si, rozumieš mi? Ak áno, budem pokračovať.

"Či už ide o pravdivé alebo nepravdivé veci" - To som trochu domotala. Rozhodí ma, keď na moju osobu hovoria niečo, čo nie je pravda. Tak, tuším.

Mám 20.

Sloniecko - Rozhodne nie som, ako tvoja podriadená. Záleží na tom, čo jej alebo o nej hovoríte.
Nerozhodí ma kritika čo sa týka práce, vtedy sa usilujem zlepšiť. Ale rozhodí kritika niekoho, kto ma nepozná, na moju osobu. Či už mi to niekto povie do očí, alebo zbabelým spôsobom (niekomu inému). Či už ide o pravdivé alebo nepravdivé veci.
Ohováraním, vysmievaním sa a využívaním som si už prešla dosť a nie všetkým to dá silu bojovať. Niekomu to znetvorí povahu a žiaľbohu sa to stalo aj mne. Myslím, že sa dokážem zmeniť, zmierniť svoju citlivosť, aspoň čiastočne, no keďže som len tohto roku dokončila strednú, v ktorej príšerne, kvôli spolužiakom, zatiaľ sa mi to nedarí. Život ma ešte naučiť nestihol. Ešte stále som ponorená v tom pesimizme.

Dúfam, že ma život naučí, nie ešte viac ponorí.

AngryLady, si dospelá alebo sa mýlim? Koľko máš rokov?

mam jednu podriadenu v praci, ktora je az chorobne citliva a vsetci ostatni zamestnanci sa naucili jej radsej nic nevraviet a casto na nu ani nepozru, lebo uplne na vsetkom sa urazi. Ked zadelujem pracu, snazim sa co najjemnejsie jej vysvetlit co a ako, lebo vsetko berie ako natlak na svoju osobu. Ked sa jej nepaci praca, od hnevu sa rozplace a ked to uz takto slo niekolko tyzdnov a (velmi) jemne som jej naznacil, ze ak sa nezmeni, tak si najdem za nu nahradu, tak to brala ako vyhrazanie sa. To ju ale ukludnilo a zacala sa snazit, lebo pochopila, ze nesrandujem. Ale aj napriek tomu je taka, ze hned kazdy pohlad vyhodnoti ako vysmech, ako usklabky, ked sa vrati z toalety, ma kecy typu, ze urcite vsetci len ju rozoberali. Je to unavne a v kolektive nie je velmi oblubena, presne pre to, ze sa hned na vsetkom urazi. Ak ti mozem poradit, nebud hned na vsetko urazena a nehladaj hned v kazdej nevinnej poznamke dovod k nasieraniu sa, lebo skoncis izolovana, bez priatelov a budes to mat velmi tazke.