Prečo je každé zverenie sa s problémami, vyžalovanie sa niekomu a čokoľvek iné ako dobrá nálada a usmev od ucha k uchu považované za ľutovanie sa? Aj ked človek robí všetko čo je v jeho silach?
Na čo potom slúži toto fórum, psychologovia a psychiatri?
Prečo ľudia vidia na druhých len chyby? Prečo sa tešia, keď druhých môžu zhadzovať, nálepkovať, ohovárať a ponižovať a potom sa tváriť ako tí dobrí, morálni a slušní? Prečo si za každú cenu potrebujú dokazovať že sú viac ako tí ostatní?
Existuje vôbec niekto, kto nepotrebuje hrať tú ich hru? Súťaženie v materializme a uspechoch, pochlebovanie, prázdne kecy, ohováračky, neuprimnosť? Existuje človek ktorý sa nestara do druhych, neteši sa z ich chyb či slabosti, rad im pomože, nevyužije nejakú vašu slabosť voči vám? Ktorý vás pri prvej chybe neodsúdi?
Existuje..Našla som. Jedného jedineho . Moj priateľ čo má o vyše 20r viac. Vždy budem mať rada staršie generácie. A to nemyslím len mužov. Všeobecne. Dobro a láska ešte nevymizli. Ale sú už len v malých %. Som rada, že som ho našla.
