Ahojte mám jeden veľký problém som s priateľom už skoro 5rokov a aj keď sme mali občasne krízi vždy to prehrmelo a šli sme ďalej s tým že sme vedeli že nám navzájom na tom druhom záleží ale vždy tomu niečo chýbalo. No od konca januára som sa stretávala s dlhoročným kamarátom kde som si uvedomila že ma v mojom vzťahu už nič nedrží a že ľúbim naozaj druhého pri ktorom každá chvíľa bola pre mna krásna a naplnala ma,užívali sme si obaja prítomnosť druhého ,nežnosti (nespali sme spolu hranica boli bozky a objatia) , rozprávanie o všetkom a na rovinu a úprimne, no vedel stále že som zadaná a nemám to doriešené aj keď som doma mala krízu ale dúfal že si upravené myšlienky a vyriešim si to a môžeme skúsiť šťastie spoločne .. no dotoho miesto vyriešenia krízi doma prišlo niečo iné čo som nečakala ani najmenej,nakoľko nas sexuálny život bol už veľmi chladný a mávali sme to raz za mesiac za dva. No som zistila že som na začiatku 3-ho mesiaca tehotenstva, takze som si myslela že najsprávnejšie rozhodnutie bude stretávanie s kamarátom ukončiť a dať šancu vzťahu ktorý už neklape ale predsa je to otec dieťaťa ,no ale aj keď som už v 5-tom mesiaci nieje deň bez toho aby som nemyslela na kamaráta a netúžila byt pri ňom a môcť ho objať alebo si len prilahnut a byt v jeho prítomnosti a najhoršie je že keď ho vidím a aj keď sa s ním náhodou rozprávam tak mi je do placu a trápim sa lebo moje srdce ho ľúbim no ja sa to pokúšam utláčať ale nejde to a doma je kríza stále vzťah neklape a partner sa tvári stále že všetko je v poriadku. Najhoršie na tom celom je to že som si myslela že ho aspoň myšlienka otcovstva zmení no zatiaľ vôbec žiadna zmena ani nič, jednoducho si žije stále vo svojej “bubline” a nerieši a preto sa obávam či to bude mat zmysel a či potom keď bude babo bude vedieť byt hlava rodiny a postarať sa o nás lebo zatiaľ to tak nieje ani z ďaleka a ani sa k tomu nemení a nerieši to. tak mi poraďte čo mám robiť alebo ako by ste to riešili vy lebo posledné týždne viac plačem a smútim ako by som sa mal tešiť keďže v mojom brušku rastie človiečik po ktorom som túžila už 5rokov,no najsmutnejšie je že to prišlo práve vtedy keď som možno o tom už vôbec neuvažovala. Ale aj tak ľúbim to babatko v brušku ale nechcem aby som stále bol smutná ja lebo potom bude take aj dieťa keď tu už bude medzi nami. Poraďte ako rozhýbať partnera aby sa zmenil alebo sa o to aspoň pokusil. Lebo ja som už rozmýšľala začať chodiť psychologicke nech mi pomôže sa s tým zmieriť a dobojovať sama so sebou ale neviem sa odhodlať.
Tehotná ale ľúbim iného
to mas dost nafigu. a ten kamarat vie ze si tehotna a chcel by ta aj tak? trochu by si pokazila zivot aj jemu, urcite by nebol nadseny, ze to dieta nie je jeho a mohlo byt a cely zivot pred sebou..ten druhy by tiez neviskal od radosti. takto to tiez nie je dobre.
"pretrpiect" si celý život s partnerom, ktorého nelubiš a byt sním iba kvôli tomu že spolu čakáte dieta je podla mna hlúposť.. to , že je otec mu nikto nevezme no po rokoch to bude tažšie aj pre teba aj pre dieťa, lebo bude citit že niečo nie je v poriadku a hlavne ty nebudeš stastná... nemala by si sa uspokojit a vraviet si to bude dobre aj ked vieš že nie.. to je to čo my ludia robíme namiesto toho aby sme šli za stastím, uspokojíme sa s tým čo mame, skloníme hlavu a povieme si ved mohlo byt aj horšie... lenže zabudame že može byt aj lepšie a prečo trpieť v nefunkčnom vztahu ked ta srdce tahá niekde inde :) čím skor to vyiešiš tým lepšie , prajem vela stastia :)
Prepac ale musim ti to povedat na rovinu.. z tohto uz nevyjdes na sto percent spokojna. Stalo sa mi to iste lenze ked som zistila ze som tehotna bolo neskoro sa s priatelom rozchdzat. Vadilo mi ze je hrozny bordelar on sice zaraba ale neuprace si ani tanier zo stola. Je k nemu treba vstavat o 4:30 rano aby som mu vyzehlila koselu a pripravila ranajky do roboty inak sa hadame ked po nom nechcem riadit pretoze ja nepracujem. Zial.. ina moznost mi neostala len si ho vziat. Zmierila som sa s tym ze po nom musim kazdy den upratovat ale za to mame uz 2 krasnych syncekov a dalsich 2 mam v brusku.. na staru lasku zabudni a zmier sa s tym co mas a bud vdacna ze ste spolu splodili dietatko on sa urcite postavi na nohy a postara sa o vas. :) len ho podporuj v jeho zaujmoch a snaz sa nehadat vsetko bude krasne uvidis
