Ahojte, chcela by som vás požiadať, ako pomôcť bratovi. Nemáme spolu najlepší vzťah, na vine je on, pretože je fakt príšerná povaha. Hovorí z cesty, usmieva sa do neba, uráža mňa aj rodičov, je nespolahlivy, nemá prácu a tak... Viem, že za to čiastočne nemôže, pretože aj v detstve navštevoval psychologičku, lenže tými svojimi rečami si práve nepomáha. Má 27 a nemá žiadnych kamarátov a nikdy nemal frajerku. Každého len uráža a berie sa za niečo viac. Problém je, že aj keď by nemalo, tak mi ho je ľúto... Je taký opustený a ja mu nemám ako pomôcť. Hovorí, že ho to netrápi že nikoho nemá, ale ja viem svoje. Trápi ma táto jeho situácia a cgrvla by som vedieť váš názor.
Môj brat
Laurab
Irizet12
Keď mu rodičia poskytujú bývanie,mamička mu varí ,perie a on namiesto toho aby si to vážil ,tak sa hrá na bosa !Nech sa osamostatní,práca bývanie varenie,pranie a potom by skrotol ako baránok .Tým ,že ho trpíte mu vlastne ublyžujete
Sally33
Doma nikto nie je prorokom.. chapem, ze ti na nom zalezi, je to tvoj brat. Znie to, akoby mal spominanu poruchu osobnosti. Z toho co pises nie si hlupa, si spravna, takze si jeho urazky hlavne neber k srdcu, skryva za, take chovanie vlastne nedostatky. Rodicia na tom urcite maju podiel, poznamdalsich rozmaznancov ktori sa chovaju podobne. Skola zivota by sa mu naozaj zisla. Je vv tom to ale riziko, bud ho zmeni, alebo ak nie, dopadne este horsie. Mam pocit, ze ty si urobila co si mohla, nemas si co vycitat. Mozes tu prenho byt aspon vo chvilach, ked by ta slusne poziadal o pomoc. Nikoho sa neda prinutit zmenit, neda sa to cez noc, to by musel chciet a dokazat iba sam.
poradim38
On vo svojich 27 rokoch este byva u rodicov????? A preco s myslis ze vyhodit ho z domu je hrozne? On uz v takom veku nema co hladat u rodicov...... takze prvy krok- dat mu papa a pobalit veci, vyniest pred dom a vyhodit ho, mozno potom taky mudry nebude, mozno ze ho potom vsetko prejde ked uvidi ze sranda skoncila
Axd
Podľa mňa je problém z minulosti nedoriešený. Brat to zrejme vníma tak, že on je ten chudák, ktorý nejakým spôsobom trpel a chodil k psychologičke a hľadal vinu, prečo práve on. A tak to začal kompenzovať tak, že od každého bral, čo sa dalo, ale on nedával nikomu nič. Bolo by vhodné presvedčiť ho, aby zašiel k psychológovi,
Laurab
Ďakujem za rady. Pred pár rokmi bol u psychologičky a dala mu lieky, bolo to dávno a tak sa nepamätám či mu pomohli. Samozrejme, ja by som mu najradšej dohovorila lenže mňa nepočúva. Berie ma za sprosté decko, ktoré mu nemá, čo hovoriť, lrbo som pod jeho úrovňou, robí si to mňa srandu a slovne ma napáda. Rodičia tento jeho stav ignorujú. Za veľa vecí môžu sami, lenže vždy keď im to poviem, tak mi povedia, že čo zas mudrujem. Nikdy ho neučili samostatnosti, rozmaznávali ho a dnes to tu majú. Nadáva im a pomaly sa chce biť s ocom. Jasne, vyhodiť ho z domu by bolo hrozné, no občas mi príde, že to by mu vedelo pomôcť sa postaviť na nohy a začať normálny život
Bnb
Ahoj, nie som si istá, dosť málo si o ňom napísala, no podľa mňa má narcistickú poruchu osobnosti. Žiaľ, neviem o tom ako v takomto prípade postupovať, skús pogoogliť čo radia odborníci alebo možno ti aj tu niekto v príspevkoch poradí.
poradim38
Tak to ze ti je ho luto je uplne normalne, stale je to tvoj brat, to nie je kamarat, ktory ti moze byt u prdele....... skus mu nejak pomoct, porozpravat sa s nim ked vycitis ze ma v pohode naladu, tak na to chod pomaly a skus mu odporucit toho psychologa, najlepsie by bolo keby isiel aj k psychiatrovi, keby sa nahodou jednalo o nejaku psychicku poruchu, toto mozu byt jej nasledky..... nechod na neho zhurta, len treba mu pomoct lebo je este mlady a kym je cas to zachranit..... ved nemoze byt cely zivot sam, to by bolo velmi zle
jurajho
nebolo by mozne aby ste mu dohovorili aby isiel k tomu psychologovi aj teraz?
