Staci mat par kamaratov, ale ozajstnych. To ano, to je pekna myslienka. No uplne najhorsie je mat iba jedneho jedineho kamarata, mysliet si o nom, ze je ozajstny, sväty, nevinny, bez hriechu a bez jedinej chybicky, vidiet v nom akoby sam seba - vlastny obraz, hodnotit ho podla hesla podla seba sudim teba a fakt si mysliet, ze je to ten najlepsi a najdokonalejsi clovek na svete a potom zrazu precitnut z toho sna a uvedomit si, ze ten nami nadovsetko milovany clovek, za ktoreho by sme boli byvali aj vlastny zivot polozili bola len obycajna zakerna, zlomyselna, zavistliva a zloprajna manipulatorska, vyuzivacna svina, ktora si z teba za tvojim chrbtom s rovnakymi svinami len utahovala, posmesky robila, celu internetovu a smskovu komunikaciu s tebou kadejakym obmedzencom citat davala a mala ta len za posledne hovno, za poslednu sracku, za najmenejcenneho cloveka, aky sa len kedy v jej zivote vyskytol, ked ta nepotrebovala, 4x za teba telefonne cislo vymenila, nech jej das pokoj, ked ta potrebovala, dokvitla k tvojim dveram o siestej rano, aby mohla posurfovat na tvojom internete, lebo svoj vlastny nema, a tak dalej... do financnych nevyhod teba tahala, len aby do vyhod seba potiahla a ked si na teba taka svina dovoluje stale viac a viac, falosnica falosna, potom si povies STOP!!! odtrhnes sa od nej, zmiznes jej zo zivota a riesis si svoj zivot bez nej. Az vtedy ocenis to stastie, ktoré ti ponúka samota. A naucis sa samotu milovat. Ako mensie zlo ? Asi ano.
