Mám 26 rokov a nikdy som nemal vzťah (ani sex dokonca). Ale ľuďom o tom nehovorím. Vždy keď príde na tú tému tak to nejak dokážem uhrať a ukecať, vymyslím si nejaké príbehy. Pretože nechcem byť za narušeného. Ovbzlášť tam kde žijem - na dedine - kde je normálne v takom veku už byť dávno zadaný a mať aj zo 2 deti...
Nikdy som nemal vzťah lebo pochádzam z dosť chudobnej rodiny, celý čas aj počas štúdií som musel zarábať a obracať každý jeden skruvený cent... nemohol som si dovoliť mať frajerku a nechať sa pozvať babou, to je proti mojej chlapskej hrdosti, to by som nikdy nedokázal a ani nedokážem.
Ale vec je v tom, že teraz keď už slušne zarábam a už nie sú peniaze až taký problém... či sa vôbec oplatí hľadať si ešte vzťah, keď už je tak neskoro. Baby o mne ani nevedia to strašné tajomstvo a myslia si že som v pohode, lebo to viem krásne uhrať ako hollywoodksky herec. Aj keď príde na rozhovory o sexe tak si vymýšľam a bavím sa normálne, nie je na mne nič poznať a to že nikoho som nemal a som neskúsený blbec, to vie len hrstka mojich najbližších ľudí v kruhu rodiny a priateľov.
Ale ja vlastne ani neviem či ten vzťah chcem. Veď je mi jasné že prvý vzťah skončí tak či tak lebo je prvý.. a ja to nechcem. Ja už by som si chcel nájsť ženu, ktorej by som mohol dôverovať vo všetkom, ktorú by som si zobral a boli sme spolu až do konca. Ale tu je ten problém že ja som preskočil tú experimentovaciu fázu vo veku 14-25 rokov kedy si ľudia na plno užívajú sex, striedajú partnerov ako ponožky a zisťujú čo chcú... To celé som ja preskočil a teraz toho strašne ľutujem.
Nemám už ani nervy na balenie žien a "experimentovanie". Popravde, ja som na toto nikdy ani nebol. Bol by som rád keby som mohol mať len jednu, ale takto to nefunguje v reálnom svete ale len v rozprávkach. Keby sa náhodou moja milá dozvedela, že som mal len ju a že som neobrábal aj iné baby tak by ma mala za neschopného losera.
A viete ako ženy rozmýšľajú - že čím viac žien nejakého chlapa chce/chcelo, tým viac je pre ne príťažlivý a naopak.
Ja si myslím že by bolo lepšie sa na vzťahy už úplne vykašlať a žiť sám do konca života a partnerky mať len také "s výhodami". Lebo som zameškal najkrajšie roky života a myslím si, že keby som si aj našiel teraz partnerku tak aj tak by sa to skončilo skrz to že by to bol môj prvý vzťah. A potom zas niekoho hľadať a zas a zas... a oženiť sa v 40ke nie je dobré, to radšej zostať sám, nemyslíte?
