Ani neviem, či sa mám chváliť či sťažovať.
Spoznala som chlapa. Je milý, priateľský, pomôže, keď sa dá. Dokážeme sa spolu dobre baviť, je zábavný a vie sa aj správať na úrovni. Aj postavou sa mi páči, hoci to nie je žiadny vyšportovany model. Aj v tvári je mi veľmi sympatický. Občas sa pri mne červená, občas je zlato nemotorny. Keď sme aj s kamarátmi von, stále sedí alebo stojí pri mne, teda až veľmi blízko mňa. Mal aj nejaké narážky na rande so mnou. Chlap, o ktorom som často snívala.
Ale, aspoň čo som počula, je odo mňa mladší asi o 10 rokov. Mala som už dvoch frajerov, mladších odo mňa, ale to boli len 3 roky. Tipovala som, že bude trochu mladší, ale tiež tak 3 roky. Ale 10 rokov? Ako hovoria mi niekedy, že vyzerám mladšie, ale až o toľko? Rozmýšľam nad tým, že keď by ma naozaj pozval na rande, budem ho musieť odmietnuť. Ale by to mohlo fungovať?
A to má tam aj mladšie ročníky. Ale tie si veľmi nevšíma.
Teraz neviem? Nevie, koľko mám rokov? (Aj keď to pochybujem, keď sa mi niekto páči, aspoň nenapadne chcem zistiť, koľko má dotyčný rokov.) Vie, koľko má rokov, ale je mu to jedno? Je to úlet? Vďaka, lebo ja som z toho nadšená, zúfalá aj zmätená.
