V noci sa mi sníval krásny sen. Cestovala som vlakom a oproti mne si sadol chlapec. Usmievali sme sa na seba, začali sa rozprávať a počas tej cesty sme sa do seba zamilovali. Odchádzali sme spolu, držiac sa za ruky a ja som v tom sne vedela, cítila, že je ten pravý, že pri ňom budem v bezpečí, že ma ochráni pred všetkým a nikdy neopustí. Sny sú také. Život úplne iný. Mám za sebou dva pármesačné vzťahy. Pármesačné "trápenia". Prvý priateľ sa rozišiel so mnou, dôvod - že ma už nemiluje. Ja viem že to bolo kvôli môjmu vzhľadu. Má kamaráta, ktorý mu stále vravel že má na niečo lepšie, tak ho poslúchol. Ani ma nikdy nemiloval, necítila som to. Myslím že len chcel zabudnúť na svoju ex. Druhý... ten ani neviem prečo bol vlastne so mnou. Cítila som sa pri ňom ešte "menej" ako dovtedy. Vždy vravel že aký je on úžasný, že môžem byť rada že mám niekoho takého. Skoro nikdy na mňa nemal čas, tiež ma nemiloval, necítila som to... Tak som to ukončila ja, trápenia som mala už dosť. Preto neverím na lásku... aspoň nie pre mňa. Nikdy som nebola pre nikoho zaujímavá, nikdy som nebola pre nikoho pekná, nikdy som nebola pre nikoho dosť dobrá... Pretože som škaredá. Zvonku a už aj zvnútra. Roky depresií sa žiaľ na mne podpísali. Posmešky, odpudivé pohľady... Mala som kamarátov, vždy som bola k nim milá, ochotná pomôcť so všetkým, večne usmiata, aj napriek tomu, že vo vnútri som plakala. Začali to zneužívať, ozvali sa len keď niečo potrebovali ale ja som bola vďačná, konečne som sa cítila užitočná. Potom sa ale niečo vo mne zlomilo. Začala som byť odmeraná, chladná, ku všetkým. Napriek tomu som stále verila že sa niekto nájde. Niekto, pri kom sa budem cítiť bezpečne, kto ma ochráni, pred všetkým, pred démonmi v mojej hlave, niekto kto ma bude úprimne milovať, kto sa ma bude snažiť vždy rozosmiať. Niekto, kto uvidí aká som zlomená a neodradí ho to, bude sa snažiť poskladať moje kúsky do jedného celku... Ale teraz viem, že nikto taký neexistuje. Pre nikoho nie som a nikdy nebudem dosť dobrá. Ak ho neodradí pohľad na mňa, tak určite moje správanie. Kto by predsa strácal čas s dievčaťom ako ja, keď sú tu iné, pekné, štíhle, zdravé, také, čo to majú v hlave v poriadku... Chcela som to všetko zmeniť, ale už žiaľ nemám dosť síl na to... Ale žiť chcem, na samovraždu nemyslím, už nie, na tomto svete sa ešte nájde niečo kvôli čomu sa oplatí žiť. Mám psíka, dobrých rodičov...
Ani neviem prečo som to sem písala, asi som to potrebovala dostať zo seba von... Nečakám rady, ani komentáre...
Ak to niekto vôbec dočítal do konca, ďakujem. Len tak. Ďakujem.
neverím na lásku
Ahoj. Viem že je to v tejto dobe už 4 roky starý príspevok ale mám potrebu sa vyjadriť. Presne tieto pocity prežívam aj ja. Akokeby si mi z duše hovorila. Tiež hľadám lásku ale nedarí sa mi. Ja som dokonca s nikým ešte nebol?? A tiež pochybujem o svojom vzhľade. Ja to mám ťažšie pretože som gay a okruh potencionálnych partnerov je užší. Plus, sme na Slovensku kde je tu veľký odpor k takým ako som ja. Ale späť k téme. Aj ja mám pocity že všetci naokolo sú krajší ako ja, štíhlejší, roztomilejší a podobne. Beriem antidepresíva tak tie ma nejako držia nad vodou ale predsa ten pocit prázdnoty tam je. Skús si nájsť iných kamarátov a časom sa to všetko upraví samo. Hlavne nesmieš o sebe pochybovať. Ja som urobil tú istú chybu a poviem ti že to bolo jedno z najhorších období v mojom živote. Najprv sa musíš naučiť mať rada samú seba. Páčiť sa sama sebe a tým sa ti aj zvýši sebavedomie. Pokiaľ nie si si istá či to zvládneš sama tak vyhľadaj psychológa. Dnes to už nie je žiadna hanba. A z vlastnej skúsenosti ti môžem povedať že nájdu sa ľudia ktorí ťa budú mať radi bez ohľadu na výzor a vnútro. Potom budeš mať už naozaj blízko k svojej spriaznenej duši. Neviem v akej situácii si teraz keďže si to písala pred 4 rokmi. Ale každopádne to čo som písal platí aj pre všetkých ktorí sa sem dostali. Prajem ti veľa šťastia a najmä síl pokračovať ďalej. Nezúfaj, láska si ťa nájde, len musíš tomu veriť!☺️
dneska citim cely deň vo vzduchu praci prasok, ma ho niekdo ulozeny asi na balkone a roztrhol sa mu... vlastne to su uz dva alebo aj tri dni
precitane. si velmi mila, jemna, urcite niekoho takeho isteho stretnes. ja by som skusila mozno aj zoznamku, aspon nieco na zaciatok.
Presne…
laskaNelaskava tak sa najedzte s lásky ale plaťte v obchode láskou :D Peniaze je jediné, čo treba.
Neveríš na lásku. Ale určite budeš súhlasiť s tým, ak ti poviem, že všetko, čo potrebuješ, je láska.
Tiež mám rovnaký názor ako dobreuz.
Autorka opisala pocit a zazitky mnohych muzov..
Problém u takto zmýšľajúcich ľudí je ten, že hodnotu svojej osobnosti (alebo osoby či existencie) determinujú názormi okolia. (pre nikoho nie som dosť pekná, dosť dobrá, nikto ma nemá rád, bez vzťahu som nikto a pod...)
Pri takomto uvažovaní jasné, že príde depka a sebaľútosť a tieto prejavy veruže nie sú obľúbené u "normálnych ľudí".
Milá autorka, uvedom si, aké hodnoty máš ty. Písala si, že si zvykla nezištne pomáhať kamarátom, to je skutočná ľudská hodnota a normálni ľudia toto naozaj ocenia (aj keď možno zabudnú poďakovať). Je to oveľa viac ako nejaké našpúlené pery na sociálnych sieťach.
Písala si, že máš psíka - či už z dôvodu, aby si nebola osamelá alebo iného dôvodu - láska k zvieratám hovorí tiež veľa o charaktere človeka. Vážiš si svojich rodičov, takže si veľmi dobre uvedomuješ a máš úctu k rodinným putám. Vieš, koľko rodín sa dnes hašterí a to väčšinou len pre majetky a peniaze..
Dva vzťahy ti nevyšli, preto ešte netreba hádzať flintu do žita. Ja mám o dosť viac rokov ako ty a nevyšiel mi zatiaľ žiadny vzťah. Ale pozerám na to pozitívne, asi to nebolo pravé orechové, ale na to obdobie to bolo pekné. Možno si vyberáš aj nesprávny typ chlapov, to že zlyhá vzťah, môže mať tisíc dôvodov a faktorov.
Myslím, že si dobrý človek, skús začať mať rada samu seba, mysli pozitívnejšie, zameraj sa na iné hodnoty života - nielen na vzťahy či lásku a verím, že znova nájdeš v sebe to krásne, čo tam bolo.
Philips mám 19. A vlastne áno, existuje, k peniazom.
