V noci sa mi sníval krásny sen. Cestovala som vlakom a oproti mne si sadol chlapec. Usmievali sme sa na seba, začali sa rozprávať a počas tej cesty sme sa do seba zamilovali. Odchádzali sme spolu, držiac sa za ruky a ja som v tom sne vedela, cítila, že je ten pravý, že pri ňom budem v bezpečí, že ma ochráni pred všetkým a nikdy neopustí. Sny sú také. Život úplne iný. Mám za sebou dva pármesačné vzťahy. Pármesačné "trápenia". Prvý priateľ sa rozišiel so mnou, dôvod - že ma už nemiluje. Ja viem že to bolo kvôli môjmu vzhľadu. Má kamaráta, ktorý mu stále vravel že má na niečo lepšie, tak ho poslúchol. Ani ma nikdy nemiloval, necítila som to. Myslím že len chcel zabudnúť na svoju ex. Druhý... ten ani neviem prečo bol vlastne so mnou. Cítila som sa pri ňom ešte "menej" ako dovtedy. Vždy vravel že aký je on úžasný, že môžem byť rada že mám niekoho takého. Skoro nikdy na mňa nemal čas, tiež ma nemiloval, necítila som to... Tak som to ukončila ja, trápenia som mala už dosť. Preto neverím na lásku... aspoň nie pre mňa. Nikdy som nebola pre nikoho zaujímavá, nikdy som nebola pre nikoho pekná, nikdy som nebola pre nikoho dosť dobrá... Pretože som škaredá. Zvonku a už aj zvnútra. Roky depresií sa žiaľ na mne podpísali. Posmešky, odpudivé pohľady... Mala som kamarátov, vždy som bola k nim milá, ochotná pomôcť so všetkým, večne usmiata, aj napriek tomu, že vo vnútri som plakala. Začali to zneužívať, ozvali sa len keď niečo potrebovali ale ja som bola vďačná, konečne som sa cítila užitočná. Potom sa ale niečo vo mne zlomilo. Začala som byť odmeraná, chladná, ku všetkým. Napriek tomu som stále verila že sa niekto nájde. Niekto, pri kom sa budem cítiť bezpečne, kto ma ochráni, pred všetkým, pred démonmi v mojej hlave, niekto kto ma bude úprimne milovať, kto sa ma bude snažiť vždy rozosmiať. Niekto, kto uvidí aká som zlomená a neodradí ho to, bude sa snažiť poskladať moje kúsky do jedného celku... Ale teraz viem, že nikto taký neexistuje. Pre nikoho nie som a nikdy nebudem dosť dobrá. Ak ho neodradí pohľad na mňa, tak určite moje správanie. Kto by predsa strácal čas s dievčaťom ako ja, keď sú tu iné, pekné, štíhle, zdravé, také, čo to majú v hlave v poriadku... Chcela som to všetko zmeniť, ale už žiaľ nemám dosť síl na to... Ale žiť chcem, na samovraždu nemyslím, už nie, na tomto svete sa ešte nájde niečo kvôli čomu sa oplatí žiť. Mám psíka, dobrých rodičov...
Ani neviem prečo som to sem písala, asi som to potrebovala dostať zo seba von... Nečakám rady, ani komentáre...
Ak to niekto vôbec dočítal do konca, ďakujem. Len tak. Ďakujem.
neverím na lásku
Prečítané až do konca a nemáš začo. Každý sa občas potrebujeme vyrozprávať. ;)
Vidím to podobne ako ty, ale z muzskej strany. Tiez o mna nikdy ziadna zena neprejavila zaujem, lebo niesom pekny, ani silny. Ludia sa mi smiali, bol som vyluceny z kolektivu, nemal som nikoho. Ani teraz nemam, iba dobrych rodicov. Som vdacny aspon za nich, lebo inak neviem ako by som na tomto svete prezil.
no_one, familyfirst, velmi pekne ste to obe napisali
akoby som to pisala ja. tiez som mala podobny sen. vedela som, ze takou laskou ako v tom sne ma v pozemskom zivote tak nikto nebude milovat. myslim aj, ze je to nejake potvrdenie zhora, ze napriek tomu, ze sa nam nedostava lasky tu na zemi /od partnerov/, predsa sme milovane, bezpodmienecnou, nekonecnou laskou. Na druhej strane sa vela zamyslam, preco som stretavala takych partnerov, co si ma nevazili. Je to tym ze sama k sebe som takyto postoj mala a mysim ze ste aj zcasti mam. Naucit mat sa rada je tazke. teba vidim ako krasnu, citlivu a vnivavu dusu, viem ako sa citis. no z nejakeho dovodu tu sme, samovrazda urcite nieje riesenie. mas milujucu rodinu tak si to vaz a nezameriavaj sa len na partnerske vztahy, na to ze si sama. to ze si zacala byt odmerana znamena ze si uzatvorila svoje srdce a to nieje dobre. skus svoj cas venovat co najviac rodine, mne to pomaha, citim sa uzitocna a kto iny je v nasom zivote dolezitejsi ako nasa rodina?
Láska existuje.
Koľko máš rokov?
Láska je nezmysel, existuje iba moc a peniaze.
