Zdravím, dobrý deň, alebo ako chcete.
Veľmi by ma zaujímalo prečo sa niektoré ženy po pôrode tak zmenia, že nič iné ako ich dieťa ich nezaujíma. Ja sama som žena, mám 3 ročnú dcérku za ktorú som veľmi veľmi rada, som šťastná, venujem sa jej naplno, dala by som jej všetko na svete, nenávidím keď plače, alebo je smutná, ale to vy, ostatné matky určite poznáte. No nezabúdam predovšetkým na to, že som žena a žena má aj iné povinnosti ako vidieť všade iba dieťa. Myslím tým napríklad starať sa o seba, starať sa o partnera (manžela) lebo aj ten existuje. A existujete aj vy, nie len dieťa. Uvediem príklad mojej známej. Predtým ako otehotnela, bola to krásna žena ktorá sa o seba stará, s partnerom chodili asi všade, hovorila mi o ich chvílach aj intímnych ako im to klape, ako ju pozval na večeru aký je spokojný že má takú partnerku. Ja sa tiež o seba rada starám, pre svoj pocit ale aj pre partnera, lebo viem, že každý chlap je rád keď má pri sebe ženu, ktorá sa o seba stará, je upravená a srší z nej sebavedomie. No a prejdem k tomu príkladu. Neskor otehotnela, stále sme sa stretávali vyzeralo že to je ok, stále rada chodila ku kaderníčke, na pleť atď. No a po pôrode, ako keby bola vymenená. Samozrejme sa to dá pochopiť že toľko času už na seba nemala, ako predtým, keď je dieťa malé tak potrebuje matku non-stop. Ale jej syn už má skoro 5 rokov a keď som ju minule stretla tak som ju nespoznala skoro. Tá žena sa zmenila o 180 stupňov, úplne niekto iný. Mastné vlasy, odrasty, neoholené nohy, oblečenie ako keby po matke vytiahla. Dala som sa sňou do reči, nakolko sme sa stretli na ihrisku s deťmi, tak ani nevnímala čo jej hovorím, iba vkuse na syna niečo hovorila, kontrolovala, ledva mi odpovedala. Pritom jej syn má 5 rokov ako som spomínala a to už nie je také malé dieťa že na neho treba dávať na ihrisku stále pozor a upozorňovať ho stále. Nejak som potom odišla a pozvala ma k sebe že sa mám zastaviť. Tak som prišla asi o týžden k nej, u nej katastrofa, všade detské veci, na stenách v obývačke obrázky detské, o izbe ani nehovorím, ako keby tam iba to ich dieťa bývalo a rodičia nič. Ja sama mám dcéru a takýto extrém doma nemáme. Má svoju izbu kde sa hráme, tam má hračky a to stačí. U nej? Tam to bolo ako v škôlke. Ďalej mi rozprávala o detskej strave, ako sa snažia obmedzovať mäso, lebo je infikované a že predtým ako dá dieťatu do úst niečo tak to musí dôkladne prezrieť, myslím zloženie lebo nechce mať choré dieťa. Ako vtedy som vedela že kamarátky už dlho nebudeme. Ja som ju aj volala že na kozmetiku, ku kaderníčke alebo na kávu, že nech sa postará o malého otec a ona nie, ja ich nenehám samích bezomňa. A že ona chodí von iba s malým a nikde inde. Absolútne nezáujem, vidí iba decko. Naša spoločná známa tiež mi spomínala že ako keby jej niekto treskol po hlave, že kde sa stratila tá sebavedomá žena. A potom sa ženy čudujete, že od vás partneri/manželia zdrhnú. Česť výnimkám. Ja by som sa ani takému mužovi nečudovala, mne keby takto preplo tak si neviem predstaviť ako by môj partner trpel. Tak to prestaňte robiť lebo dieťa nie je úplne všetko. Predovšetkým máte rodinu, manželov, ktorí chcú mať tiež pre seba raz za čas svoju ženu, nie mamu ich dieťaťa ak chápete čo myslím.
Prepáčte že je to dlhé, ďakujem za každé prečítanie, rozumný názor a pekný deň ešte prajem :-)
