Zdravím, obraciam sa sem s nádejou že tu nájdem riešenie na moju nie ľahkú situáciu . Mám priateľa s ktorým sme spolu 7 rokov. V novembri minulého roku sme kupili veľký rodinný dom a začali sme spolu bývať. Po čase sa k nám po dohode na nejaký čas prisťahovala moja mamina spolu s mojou 11 ročnou sestrou. Mamine v tom čase končil podnájom a keďže na to máme kapacitu zhodli sme sa v tom že bude najlepšie ak k nám príde, a nejako si navzájom pomôžeme. Zo začiatku to šlo bez problémov. No teraz je to jedna veľká katastrofa. Môjmu priateľovi ich prítomnosť začala prekážať, čo im podhadzuje na vedomie každý jeden deň. Mamina nám prispieva sumou 200€ a ani ona ani sestra nerobia nič take zásadné čo by jemu mohlo prekážať. Napriek tomu, si každý deň vypočujú narážky ako ,,nech sa pobalia a vypadnú, keď sa Vám nepáči môžte ísť, zavrite si papuľu,, a pod.
Je to pre mňa neskutočne ťažké a bolí ma to. Stále na to musím myslieť a uráža ma aby sa niekto takto správal k mojej rodine. Ja sa k jeho rodine správam slušne. Najradšej by som umrela. Aj teraz pri písaní tohto príspevku mám slzy v očiach. Nepomohli dlhé rozhovory, prosby... niekoľko krát mi povedal že môžem ísť aj ja ( čo neskôr oľutoval). Stále na to musím myslieť. Som sestrička a pracujem na 3 smeny, ani si neviete predstaviť ako tŕpnem keď som v práci. Už nevládzem. Niesom si istá či k nemu ešte vôbec niečo cítim.
Prečo sa mamina jedoducho nozoberie a nejde preč ? Nevlastní nehnuteľnosť a situácia sa ma momentálne tak, že nemá peniaze na nájom. Mamina sa do ničoho nestará, varí, nakupuje perie. Pomáha nám ako vie. Zašlo to už tak ďaleko že keď sú doma sú zavreté v jednej izbe. Samozrejme mňa to trápi a však keď prídem za nimi zas je zle že jeho ignorujem a nevenujem sa mu a posiela ich opäť kade ľahšie.
Najradšej by som odišla s nimi ale ako to už býva na dom sme zobrali hypoteku kde som spoludlžníkom. Ako to vyriešiť ? Dakujem
