poraďte, v čom vidíte zmysel života. čo vám dáva chuť žiť, zostať tu a neodísť ak sa cítite byť nepotrebný, nemilovaný, ak ľudia vo vás nevidia tú dobrotu, krásu a čestnosť...ak si nevážia váš názor, vašu prácu, snahu, ak okolie očakáva, ale dať nemá kto, ak ste nepotrebný....odkiaľ čerpať silu a prečo vlastne zostať tu a neodísť? dlho som sa dokázala tešiť z maličkostí, ale potešenie už nenachádzam v ničom. aspoň nie také, ktoré by ma presvedčilo, že zostať tu, sa oplatí.
zmysel života - nechuť žiť
Skus toho psychologa, ten ti pomoze urcite..... nie je to hamba, je to praveze super ze clovek si prizna ze ma problem a asi s nim nie je nieco ok a ide to riesit..... to je naj co mozes pre seba spravit, lebo sama sa s tym nevysporiadas ked sa ti to nepodarilo doteraz...
47. práve to je to. keď o tom nepremýšľam, tak je to relatívne ok. ale tomu sa stále nedá vyhnúť. a v poslednom čase sa mi myšlienky nedarí odháňať nijakým spôsobom hoci viem, že priveľa premýšľania škodí...
Kolko mas rokov inak? A ked myslis tymi blizkymi rodinu, tak nie kazdy ma stastie na rodinu...... preto nehladaj stastie v ludoch.... najdi si sama nieco, co ti prinesie tu chut do zivota kazdy den a vies ze ta to len tak nesklame..... to su prave tie konicky co ti zamestnaju mysel a nebudes nad tym tolko rozmyslat......
Lenze toto su zaciatocne prejavy depresie... jasne ze kazdy clovek ma pravo mat den blbec.... ale ked je uz tych dni, nebodaj mesiacov viac, tak to uz nie je v normalne a je na mieste vyhladat odbornu pomoc....ved si o depresii precitaj.... pozri si ake su prve prejavy... clovek sa citi smutno, bezcenny, nemozny, nevie sa tesit z malickosti, nevie sa z chuti zasmiat, nemysli vobec pozitivne, len lezi v posteli... presne takto to mala aj moja byvala kolegyna co mala psychicke problemy po tazkom obdobi..... hned treba vyhladat pomoc....zacne sa to zhorsovat
mimochodom, tých ľudí, mám na mysli blízkych ľudí. a na tom hádam záleží
netrpím depresiou. skôr smútkom. mám mnoho koníčkov a záľub. v podstate som milý, veselý človek, vraj optimistický....no aj ja som len človek a hádam mám právo na takéto chvíľky. trocha ma desí, že v poslednom čase ich mávam častejšie
Netrpis nahodou depresiou? Ja by som vyhladala psychologa, lebo toto mi pride ako zaciatok depresie...normalny zdravy clovek takto nerozmysla.... kazdy sme tu pre nieco, mame nejake poslanie a ci uz je zivot k niektorym prilis dobry a s niektorymi sa zas nemazna, musime zotrvat kazdy, lebo vzda sa iba slaby jedinec...najdi si nejake zaluby, konicky, nieco co ta potesi kazdy den... nehladaj potesenie v ludoch, od nich nemozes vela cakat v tejto dobe.... potesenie moze trvat chvilu a v zapati sa zmeni na bolest a ranenie.... preto si najdi vlastne potesenie ty, to, co ti bude davat zmysel v tomto zivote a snaz sa nejak zotrvat... a dalsia vec, mysli viac na seba a nie na druhych, vidis ze ludia to nevedia ocenit, kazdy si hladi iba svojho a ostatni ho nezaujimaju.... chapes uz o com to je? Sa mozes aj roztrhat, stale pride niekto, kto s tym bude mat problem... aj keby si bola neviem aka dobra dusa, stale bude niekto, kto ta nebude mat rad a nebude si to vazit..... to je moja rada...